Bolo niekedy horšie ako dnes?
Ero, vtedy sa bojovalo tak primitívne, dnes je boj sofistikovaný a ničí ťa komplexne, vlastne ťa zvlieka zaživa - a je to všade okolo nás. Stali sme sa otrokmi peňazí. Nie je to iba o daniach. Ale my nie sme schopní bez peňazí už prežiť. naši predkovia boli. Dokázali vyprodukovať všetko, čo k životu potrebovali. Vieš, môj otec mi hovorieval o tom, ako to bolo pred vojnou. Samé štrajky, zatváralo sa, vyhadzovy z roboty, sociálny systém žiaden. Exekucie frčali naplno. No keď sa niekto dosal do úzkych, postarali sa o neho jeho kolegovia - robili sa zbierky, rodinám bez zamestnania, teda tým, ktorých vyhodili z práce, sa pomáhalo - kolektívne myslenie, kolektívna pomoc.
Dnes?
Dnes nevieme, čo je kolektívna pomoc. Sociálne cítenie je prežitok. Ak si náhodou ako živnostník skrachoval a nemáši z čoho platiť sociálku, nechajú ťa na ulici, ako psa. Nestarajú sa o to, že si slabý, chorý.
To je to, čo nás pomaly zabíja a vraždí. Strácame schopnosť spolucítiť, a pomáhať si.