No a to ako??????
Nad rozprávkami nikdy nemala moc žiadna cenzúra.
Už aj šup nazad s Belívkovým príspevkom!
Predpokladám, že je v tom nejaká technická zrada.
No a to ako??????
Nad rozprávkami nikdy nemala moc žiadna cenzúra.
Už aj šup nazad s Belívkovým príspevkom!
Predpokladám, že je v tom nejaká technická zrada.
Otázka je, kto nám tých alkoholikov a závislákov vyrába, aké je podhubie, že do toho spadli ... a či by v tom boli tak hlboko, keby mali iné podmienky.
Nechcem za všetko viniť štát. Ani rodinu. No ani ich. je ľahko spíliť jeden strom v lese, čo sa zdá najviac chorý. Ale ak je nakazený celý ten les, tak najprv treba liečiť les.
A hodnota života? Zdá sa ti adekvátna k tej dĺžke? Nie každý si žije na výslní, v bohatstve. Je strašne veľa ľudí čo žije pod hranicou minima, dokonca aj takí, čo sú zamestnaní, drobní živnostníci... To vieš: zaplatíš daň, čosi na hypotéku, čosi do poisťovní, čosi za iné dlhy - v ruke Ti zostane stovka - ako s tým prežiješ, keď nie si naučený pestovať, chova´t zvieratá?
Teším sa na to, veĺmi... Vrátim sa v sobotu a potom by som mala byť nejaký ten týždeň doma. Mám v hlave taký menší seriál zo slovenských dejín, asi ho dám sem. Na oťuk.
A Ty ako?
Ahojky, no podľa toho, čo mi kedysi rozprával moj otec, mám dojem, že tu tie 30 roky naozaj máme.
Áno, vojna, hnusná vec - druhá, prvá svetová - to je fuk, aká. Lenže tí naši predkovia mali v niektorých obdobiach vojnu ako trvalý stav. Narodili sa do nej aj v nej umreli. Nedožívali sa sedemdesiatok, osemdesiatok, ako je to teraz. Umieralo sa násilnou smrťou, alebo vyčerpaním, alebo na mor, (ktorý bol aj tak napokon mnohokrát dôsledkom vojny), alebo na hlad.
Vlastne je zázrak, že to všetko dokázali vydržať. Asi preto, že vtedy sa deti robili omnoho horlivejšie, ako dnes, antikoncepcia bola nepriateľom ľudstva a za zachovanie rodu bolo treba mať 10 detí najmenej.
Ahojk,y Svetielko, dnes idem na rozprávkovie zámok, do Smoleníc, tam bude eňo ňuno, samé rozprávky - a kus dobrej skvelej historie. Mám rada tú konbináciu. Je to čosi, čo nič nedokáže zastaviť a zlomiť.
Historia - fakty, ako to naozaj bolo.
Rozprávky - sen o tom, ako to mohlo byť.
Vieš, keď som v tej knihe dejiny Uhorska čítala, že samotné vojny s Turkami neboli také ničivé, ako to, čo nastalo po nich - keď ľudia húfne umierali, lebo už proste nevládali... tak to vnímam inak. Vojna je jedna vec. Áno, je strašná, ničivá, veľkoplošná, rýchla. Ale ľudské zlo vie byť ešte zákernejšie. A ničiť pomaly.
Myslíš? Pre mňa je to len hra na sociálne cítenie.
Skutočné sociálne cítenie je o niečom inom. Nedovoliť, aby človek padol na úplne dno. Žiaden.
Nezmysel? Skôr indícia - že pre niektorých je život vo vlastnom štáte príliš ťažký. A možno si niekto vraví: čert to vezmi, v tejto chvíli by aj smrť bola lepšia, ako takýto život. Čo vieš.
Ale nebuďme až takí pesimistickí.
Ero, vtedy sa bojovalo tak primitívne, dnes je boj sofistikovaný a ničí ťa komplexne, vlastne ťa zvlieka zaživa - a je to všade okolo nás. Stali sme sa otrokmi peňazí. Nie je to iba o daniach. Ale my nie sme schopní bez peňazí už prežiť. naši predkovia boli. Dokázali vyprodukovať všetko, čo k životu potrebovali. Vieš, môj otec mi hovorieval o tom, ako to bolo pred vojnou. Samé štrajky, zatváralo sa, vyhadzovy z roboty, sociálny systém žiaden. Exekucie frčali naplno. No keď sa niekto dosal do úzkych, postarali sa o neho jeho kolegovia - robili sa zbierky, rodinám bez zamestnania, teda tým, ktorých vyhodili z práce, sa pomáhalo - kolektívne myslenie, kolektívna pomoc.
Dnes?
Dnes nevieme, čo je kolektívna pomoc. Sociálne cítenie je prežitok. Ak si náhodou ako živnostník skrachoval a nemáši z čoho platiť sociálku, nechajú ťa na ulici, ako psa. Nestarajú sa o to, že si slabý, chorý.
To je to, čo nás pomaly zabíja a vraždí. Strácame schopnosť spolucítiť, a pomáhať si.
Hm, a ja tu hútam nad tým, že prečo vlastne robím a robím a robím. Najprv štátu, zdravotným posťovniam, sociálke, zostane mi pár drobných - šetri si z toho ešte aj na pohreb.
Rejpalku, už som písala, že je to až po rok 1901. Výborná kniha. Odporúčam. So sultánom, aj s pašom Budína, ktorý bol milosrdnejší, než kráľ Leopold, lebo znížil dane. A spravil v Budapešti tie skvelé kúpele.
Hm, ja som písala len dojem z knihy, ktorú práve čítam. A tam čítam o samých vojnách. Nuž si myslím, že sme to nemali ľahké. Níkdy.
No, neviem, keby sa tebe nasťahoval celý oddiel nejakého pošahaného vojska, ktorý by si musel živiť a pritom ešte platiť aj dane...
Je pravda, že viac poznáme historiu Angle, Francie, ako svoju vlastnu.
Teraz sme preľudnení, vtedy to bolo veľmi málo ľudí, nestačili robiť na dane. Ale niektoré veci sú proste dnes nenormálne. Vtedy keď niekoho pochovali, vykopali hrob, poplakali si a šmytec. teraz? Platíš za všetko, ešte aj za tú smrť.
Peniaze sú našim bohom.
Odporúčame