Ďakujem. Také moje. Viem, že vždy iné.
Škoda, že tu nie je palec hore. Literárna tvorba z Gemeru je jedinečná, od všetkých, čo tam poznám.
Problém vidím v tom, že sa vždy všetko hodnotilo v tejto dobe očami Ríma. A neboli sme až tak "barbarskí". Rímsky spôsob života bol vo vládnucich vrstvách zaužívaný, preto predpokladám, že používali aj písmo, resp. nejaký pisár na dvore kvádskych kráľov asi bol. Napriek tomu sa nič nezachovalo. Zdá sa, že už vtedy nebolo v našej mentalite uchovávať pre potomkov minulosť.
Ale osobne si myslím, že treba plakať, lebo všeobecne sa rozšírila povrchnosť a stáva sa normou, keďže nikto na ňu nepoukazuje.
Slovenčina má na to krásny výraz: riťo(v)lezcov, riťozavrtákov. A áno. Je ich príliš veľa.
To je dobré... :) Prečo liezť na Mont Everest. :) Lebo existuje!
Ty to berieš rozumovo, ja pocitovo. Proste mi chyba kontinuita medzi tým, čo bolo, je a bude. Sociálne siete vytvorili systém bublín. Takže to ani nie je o politickom systéme, ale o tom, že sme sa naučili žiť v bublinách a nevidieť nič mimo nich. Čítavam dievčatá na instagrame. Ohodnotia svoj dojem z knihy, ale nič viac. O samotnom autorovi vedia veľké prd. (Sorry za výraz). Púšťajú sa do žánrov, ktorých základy vôbec nepoznajú. Chýba poznanie mimo bubliny.
No ale nezaškodilo by, keby ľudia aspoň v rámci odboru, ktorému sa venujú, načreli čo najhlbšie, a nielen tak povrchne, kdesi celkom hore na hladine.
Suhlasím s opravou, aj ked sa mi tam ten historik zapluetol kvoli vztahu ku historii, ktory ten môj kostolník mal. Ale nesuhlasím s tým, že to nie je aj vec systemu. U nas sa dlhodobo popiera náväznosť pritomnosti na minulosť, resp. je trend, že všetko treba skritizovať a označiť za zlé. V podstate prijatie minulosti ako niečoho, čo bolo dobré a čosi nám dalo, som už veļmi dávno nevidela.
No, ten pocit, že ešte nie je povedané všetko, zrejme nemá len ZK., ale aj Renátka, pretože "objavuje" to, čo iní poznajú už dávno a má potrebu to vyjadriť. Meno Jána Majerníka poznajú všetci literáti, čo nevyrástli na sociálnych sieťach a "konzumovali" literatúru len cez médiá, prístupné pred 20, 30 rokmi, čiže papierové časopisy. A tí ho poznajú veľmi dobre. Vedia, že to bol básnik, čo spával na lavičke, prikrytý iba novinami, akýsi dôkaz toho, že bezdomovectvo fungovalo už vtedy. Že síce istý čas šéfoval Literárnemu týždenníku, no zároveň mal život, z ktorého mu pomáhala len satira. A satira nie je humor, ani vtip. Je to rezanie do problému. A v tom je Janko majster.
No, predpokladám, že ten, kto zahol, chce kamarádiť s tým/tou, ktorej zahol. Len trochu pochybujem, či je to aj naopak.
Ďakujem. Nemám vo zvyku vykrikovať, ako je teraz všetko zlé a v minulosti všetko dobré. V každej dobe sa udialo aj to aj to. Teraz sa mám možno blahobytnejšie, ako vtedy, ale zas musím sa ďaleko viacej obracať. A párok na tácke? Tak ten som prvý krát jedla práve na veltrhu v Brne, kam ma vzal otec. Doma boli v kurze iné jedlá: fašírky na smotanovej omácke, palacinky, kelové prívarky... Proste bratislavská kuchyňa.
Áno, pamätám si aj predavača gaštanov pri Baťovi. Ale zdá sa mi, že najprv stával pri Prezidentskom paláci.
Môžem si dovoliť malý povzdych? Ach, bože, prečo si mi nedoprial taký dôchodok, ako mala moja mama ( v 53 rokoch) a prečo "na dôchodku" makám ďaleko viacej, ako v časoch, keď som bola zamestnaná?
Ešte ku tomu klubu. Nie je to klub, ale Literárny salón. Na podujatia má každý voľný vstup. Len ich nerobím často, cca raz do mesiaca. Najbližší bude pred Vianocami, keď príde poľská speváčka Isa Konar. Dovtedy sa niekde zašijem a nebude ma.
Renka, nemyslím, že je to tak. Ja som len unavená siaholdými a často nezmyselnými debatami, plných zbytočne ostrých slov a útokov (tým nemyslím teba). Už sa mi nechce zapájať ako kedysi. Keď som bola mladšia, často som chodila ku Milanovi Rufusovi. A jedneho dňa mi jeho manželka povedala: vieš, Zuzka, on je už príliš unavený. Návštevy ho vyčerpávajú. Ak nemusíš, nechoď. Pochopila som to, prijala. Potreboval svoju samotu. Nuž a ja som v štádiu, že mi je tiež často lepšie, keď som sama.
Potešila si.
Som rada, že sa na tomto blogu objavujú recenzie kníh z Pars Artem.
Odporúčame