Preco?
Jaj, Svetlo, tak sa mi vidí, že Ty si mal riadnu svokru, čo ťa riadne vyškolila, ako sa miešať do všetkého.
:-)
No ale čo už s Tebou....
A kto tu vravi o chlapcoch?
Veď my všetci vieme, že Tebe sa páčia slovenské dievčatá s taaaaaaakou veľko dušou.
Je mile ze si ma nazval vazenou. Len neviem preco ten utocny a konfrontacny ton. Osud svojho blogovania pozna najlepsie kazdy bloger sam.
Bola som tam asi rok a pol, nehrabala som sa do politiky, skor som "vegetovala" v basniach a poviedkach, ale nebola som tam ako Rozpravkarka, no pod mojim občianskym menom. V podstate som dostala červenú kartu kvôli debatám s niektorými blogermi, ktorých SME vykázalo a ktorí sa uchytili tu. No a mne taká klíma, kde sa zakazuje, vôbec nevyhovuje. Mám rada volnosť vo všetkom. Najlepším strážcom som si ja sama, nepotrebujem iného, nepotrebujem admina, aby mi hovoril, čo môžem a čo nemôžem. Vulgarizmy sú pre mňa aj bez neho neprípustné. Nekydám, nenadávam. To si viem zakázať aj sama. Proste SME nie je pre mňa. nepáči sa mi, keď mi niekto dáva opraty.
Firen, pre mňa úsmev znamená potešenie z niečoho, čo mi spôsobilo príjemný pocit. Výsmech je niečo iné - a ten necítim k nikomu, aj keď si občas rada z ľudí vystrelím.A teraz ku Tebe ako ku blogerovi. Vnímam na Tebe - silu Tvojej mladosti. Silu Tvojho presvedčenia. Silu Tvojej zanietenosti. Aj Tvojho hnevu. Veľa z toho sa mi páči. Ako bojuješ za svoje presvedčenie. Ako si veríš. Čo by som Ti vytkla, boli vulgarizmy, ktoré som u Teba čítala. Tu nejde o poéziu, či o názor. Ide o štýl vyjadrovania. byť iným predsa ešte neznamená byť vulgárnym. Všetky Tvoje ostatné články ukazujú, že vieš byť inteligentný, zaujímavý, bystrý, aj tvrdohlavý. Čo sa týka fyziky, nie je mojou parketou. Mojou parketou je poézia, rozprávky, povesti - čiže niečo, čo má aspoň ako taký reálny základ. A zaujímam sa aj o veci medzi nebom a zemou. Áno, aj ja som kedysi mala pochybnosti. No dopriala som si aspoň ten luxus, že o tom rozmýšľam. A skúmam. Najlepší kompas pravdy má človek sám v sebe.
Ja viem, čo to znamená, keď sú zapálené lýtka, ale opuchnuté členky? Strácam sa... Vysvetlíš?
Však jasné, kto iný!
Len škoda, že ja nie som tá o barličkách. Chcela by som muža, ktorý by sa s láskou o mňa staral, aj keď budem mať opuchnuté členky a umelý chrup.
Žeby si to bol naozaj Ty?
:-)
Má pravdu... ak už raz počas partnerstva okúsil iné lono, iný penis, tak tomu volaniu už nevie odolať ... je veĺmi silné a treba na to naozaj pevný charakter, resp, silnú osobnosť, aby dokázal povýšiť citovu pribuznosť so svojim partnerom nad sexuálne lákanie.
Slabý človek do toho ľahko padne.
Lenže... Všetci sme slabí. Sexualita, aspoň do istého veku, si s nami robí čo chce, tak ako v tej Jožovej pesničke: Telo si so mnou robí čo chce.
Inak, poteším Ťa, aj ja som bola na SME zakázanou blogerkou, aj napriek tomu, že som písala len rozprávočky a básne. Ale žiaľ, vraj som sa "kamarátila" s nesprávnymi ľuďmi. neskôr ma povolili, ale to ja som hneď potom svoj blog zrušila.
Domino, ja vnímam všetky tie hrozy, ktoré sa okolo nás dejú... Vieš, ke´d som bola malá, hodne bol u nás na pretrase Vietnam. Druhá svetová je od dátumu mojho narodenia trochu ďaleko (aj keď nie až tak veľmi), ale Vietnam, to bolo moje detstvo. Vtedy vkročili do mojho života hrozy vojny. No bola to pre mňa hrôza sama o sebe, absolutné barbarstvo - a nechápala som, čo to v ľuďoch je, že si dokážu navzájom ubližovať.
Už dávno nie som bezstarostné dieťa. Bezstarostnosť odo mˇa odišla s mikroproblémami našej spoločnosti (skôr rodinného a sociálneho charakteru, aj keď viem, že aj pod to sa podpisuje neviditeĺná ruka politiky).
To, čo sa teraz deje vo svete, je hrozné, ale aj náš každodenný život prináša plno starostí - boj o to, aby sme slušne žili.
Obídem, politiku, páči sa mi Tvoje načrenie do historie.
fakty sú vždy fakty, nepustia.
Neviem...
Ja skôr spomínam na tých, s ktorými mi bolo dobre, nie na tých s ktorými mi bolo zle.
Na tých, ktorých básne a články si dodnes pamätám.
Myslím, že vzťah k vlasti sa dá vyjadri´t aj uplne inak, nielen tým, že sa bijem do pŕs, resp. že bijem po hlave svojho protivníka.
Napr. mám rada Believerove fotky. Úplne bravurne zachytáva Slovensko. A v tom je všetko - to ako ho vníma. Že je pre neho krásne, starobylé, trochu chudobné, no hodné úcty.
Domino, ja si paätámtento blog v časoch, keď bol malým šantivým dieťatom, čo malo chuť na hry - a také to tu aj bolo.
Dodnes zostala vo mne stopa ľudí, čo tu vtedy boli - zostali vo mne tým, čo písali.
Vieš, politické debaty som nikdy nemusela. A vždy som sa pýtala, či ti diskutéri nevedia debatovať a diskutovať o ničom inom, len prečo sú jedni červení, druhú modrí - veď život je omnoho zložitejší.
a tela... Zabúdaš na telo... :-)
Nič si nevychutná milovanie tak dokonale, ako telo, ktoré vyplo myslenie.
Tak ten zvyk obráť proti prúdu.
Posielam Ti na potykanie také malé virtuálne objatie.
:-)
Odporúčame