Ja mám rada tento:
Kto druhému jamu kope, tak sa do hory volá. :
Ja mám rada tento:
Kto druhému jamu kope, tak sa do hory volá. :
Hej, hej. Krehotinky sa nezdajú. Ale v slabosti býva najväčšia sila.
Hej, hladala som nejaké trefné. Tieto sa mi pozdávali.
:-)
Zase ma tu rozosmievaš. A to som ešte napísala slušne. Som chcela, že rozrehotávaš, ale akosik mi to nešlo do papulky.
Ako sa dá karma vypnúť? To sa nedá. Karmu si prinášaš. nemôžeš ju len tak odložiť. Vymeniť, alebo čo.
To je nezmysel.
Represka, mala som jednu známu, tá razila teóriu večného optimizmu a bola samý úsmev, nech sa stalo hocičo. Sprvu to bolo super, človek mal pocit, že si z ničoho nič nerobí. Ale potom to začalo byť neprirodzené - najmä keď sršala optimizmom v chvíľach, ke´d sa patrilo prejaviť smútok. Tak ľudia od nej začali bočiť. Až sa z nej stala samotárka.
A čo ja za to môžem? Opýtaj sa báčika Miku, on je tu najmúdrejší z múdrych, pozná najsvätejšie pravidlo: mlčať je zlato.
:-)
A prečo Ty všetko perzonifikuješ, ha???
Toto je rozprávka písmenková, s malým r, nie Rozprávka paničková, s veĺkým R.
Vsak sa permanentne usmievam. Už mám zuby vycerené, čo keď sa ma deti zlaknú, hm?
Poznám jednu Zuzu,
nezbednú má múzu,
rada kope, v noci budí,
stále trápi slušných ľudí,
za uši ich po tme ťahá,
hybaj písať, moja drahá,
tak tá Zuza múze vraví
už aj hybaj z mojej hlavy,
a keď nie - tal bude kriku,
vymením ťa za báčika Miku!
Nie, Svetlo, v tomtzo s Tebou nesúhlasím. Dualita je realita. Možno to, v čo veríš ty, raz naozaj bude. Ale smutok, žaľ, bolesť je dnes prirodzenou súčasťou citovej výbavy človeka, tak ako radosť, nádej, šťastie.
Veď bez noci by sme nevedeli, že deň je krásny a žiarivý. nemali by sme to podľa čoho zistiť. Naše zmysly by nepoznali druhú stranu mince.
Odporúčame