Ahojky, Cvooky, aj ja som Oheň a máš pravdu, s vodou to nie je príliš ono (vlastná skúsenosť), je to ustavičný boj živlov.
Fajn píšeš a ako vidím, sem budem chodiť často.
Ahojky, Cvooky, aj ja som Oheň a máš pravdu, s vodou to nie je príliš ono (vlastná skúsenosť), je to ustavičný boj živlov.
Fajn píšeš a ako vidím, sem budem chodiť často.
No jasné! Tipické chlapské ego! Tá, čo nedá, nezapadá do schémy.
:-)
Svetielko, dnes som bola dobrá snívala som.
Ej, ej, Svetlo, berieľ to akosi jednostranne, áno, na začiatku je to tak, každý ukazuje to lepšie zo seba - a keď vravím, že kaýdý, tak každý, ženy aj muži. Niele zo ženy sa po čase vykľuje veľká sekera, ale aj z muža povrchný chlap, čo žene rozumie ako hus pivu. Predstierali na začiatku obidvaja. A je to normálne. Je to dané prírodou. Robia to nelien ľudia, ale aj zvieratí. Najprv sa naparujú, rozťahujú chvisty aj krídla, aby vyzerali krajšie, a potom je zrazu z páva obyčajná sliepka.
Takže pozor, neháďž všetko na ženy. Aj muži sa pretvarujú a niekedy spešnejšie, než ženy.
Očuj, potvora, najdi nejakú inú skladbu, z tejto sa mi otvára nožík vo vrecku.
ale ni, Majka, vobec to nebolo myslené ako návnada, proste sa mi páčila tá ranná atmosféra v obchode aj Monikina ráznosť a vtip - v podstate som už dávno prešla časmi, ke´d sa lovili čitatelia na titulky. Ja mám svoju stálu základńu čitateľov, sprevádzajú ma celé roky a som im vďačná, že rovnako ma čítajú vtedy, keď som plachá a krehká v Rozprávkach o mojich kvetoch, ako aj nezbedná v článkoch tohto tipu. Sú tu takí, čo ma poznajú z predošlých blogov - a tam som si dovolila omnoho viac. Tu sa zatiaľ strážim, nechcem kaziť renomé Rozprávkarky.
Presne, Vevera. Ja chcem byť taká, aká som v podstate. Niekedy sa to nepáči ani mne samej, nieto ešte mojim blízkym. Ale som to ja. Precitlivená, hrdá, občas nedotklivá, inokedy zas hravá a nežná, viem mužov bezvýhradne milovať, ale aj ich bezvýhradne odmietať - nikdy nie som taká, ako chcú oni. Neviem sa zmestiť do formy. :-)
hej. Lúbiť treba bez výhrad. Láska s výhradami je o ničom.
Asi nie, Taranti. Však poznáš to porekladlo: ženy treba ľúbi´t, chápať ich nemusíš.
:-)
taranti, to je zaujímavá skúsenosť, u ženy je to naozaj tak, že uprednostňuje svoje emocionálne naplnenie pred telesným. Možno ešte Tvoja partnerka nebola dosť zrelá, alebo mala príliš silné ego. V mojom vzťahu bola veĺmi silná previazanosť, citová, no a tá vznikla na základe silnej telesnej súhry, nikdy by ma nenapadlo, že taký vzťah môže byť niečim ohrozený - a bol.
Jedinou záchrannou brzdou bolo to, že je v ňom viac, než sex. Keby to bolo len o sexe, tak sa zachovám ako mnohí muži. Užijem si a idem ďalej. A je pravda, že aj u žien sa nájde veĺa takých, ktoré potrebujú príležitostný sex a sú kvôli nemu schopné búrať všetko. nabúrať sa do ustálených vzťahov a niči´t. To sexuálne prežitie im stojí za to.
Rozvodom, rozchodom a občas sa stáva, že láska zvíťazí aj nad cťou a vtedy sa snaží muž zabrániť rozvodu napríklad aj tým, že kopne dotieravú milenku do zadku.
:-)
Sny iba láskam... A nekopem. Už som Ti písala, že ja sa len vrtím.
:-)
Si zapamätaj, Svetlo, svetlovaté, že Rozprávkarka si vymášla v príbehoch, ale čo sa týka reality, tak vždy len pravdu.
Tak, chlapci moji, celkom sa mi páči, ako ste sa pustili do týchto písmenok. Vidno, že bránite svoju mužskú česť. Ja verím, že viete ľúbiť nežne, jemne, romanticky, až za hrob. Ale neverím, že viete ľúbiť bez toho, aby ste svoju milovanú nechceli pomilovať. To akosi ide mimo moj pochop. Keď niekoho ľúbim, chcem ho mať pri stole, sporáku, v obyvačke, aj v posteli.
Toť vsjo!
/rajem krásny deň a idem do postele.
Hrdo sa hlásim k tomu, že som, bla som a snáď až do smrti budem žena. Ako to bolo v predchádzajúcich životoch neviem.
:-)
Prečo hneď feministka? Vieš, čo by som ja dala za to, keby som mohla prijať tradičnú úlohu ženy - teda starať sa o domácnosť, rodinu, deti, muža, hospodáriť, strážiť rodinný krb a čakať na to, že sa muž o mňa postará? A nie je to tak, že z nás žien robíte feministky vy, muži? Ja by som rada zostaa doma, počítala kompóty v komore, žehlila mužovi puky na nohaviciach, ale tak nejak je to len hudba minulosti. Proste ak mám žiť, platiť účty, jesť, obliekať sa, musím ísť do roboty a odviesť tú istú prácu ako muži, za menej peňazí. Takže s tým feminizmom opatrne.
Čo sa týka názvu blogu - ak si to čítal pozorne, dočítal si sa, že som len citovala niekoho iného. Celý príbeh je interpretáciou. Nie je hodnotením. Ani vynesením nejakého súdu nad mužmi či ženami.
Mezi, ukončiť vzťah, ktorý nenapĺňa, je jedna vec a udržať si vzťah, ktorý ma hodnotu - aj keď kolísavú - druhá. Zahodiť treba to, čo je bezcenné. Ale to, čo má cenu, o to treba bojovať. Žiadne partnerstvo nie je dokonalé. Ani na začiatku, ani na konci. Nám ľuďom je však dané, že túžime po tom, aby také bolo. A snažíme sa ho takým spraviť. Samozrejme, častejšie dostaneme po nose, ako by sme chceli. Je na nás, čo chceme a koľko toho vydržíme.
Nuž, ja mám na to všetko, čo si tu opísal, jedno slovo: mačenie. A v tom zahŕňam, všetko. Nehu, prítulnosť, zmyselnosť, hranie, aj to jedlo, proste všetko. Stačí, keď sa to všetko zabalí do dotykov. Najkrajšia vzrušujúca hra, akú poznám.
:-)
Vieš, kedy je manželstvo najkrajšie? Keď z neho zostane súzvuk duší aj na konci, po rokoch. Tak vtedy je to veĺké bohatstvo.
Odporúčame