Majka, viem, komu to patrí. A napadá ma pritom toto:
na začiatku je láska dravá ako prúd potoka
potom sa mení na čakanie - ako rieka, čo čaká, kedy sa vleje do mora
a na konci je hlboká a smutná, ako to nekonečné more.
Vueš, virtuál je ako zrkadlo. Občas v ňom vidím svoje vlastné, dávne lásky.


