Áno, Majka, potrebujeme také bytosti, ktoré nám lieča zranené srdcia - a keď odídu, je po nich prázdne miesto.
Áno, Majka, potrebujeme také bytosti, ktoré nám lieča zranené srdcia - a keď odídu, je po nich prázdne miesto.
Duša, v poriadku, v poslednom čase je to tuším na tomto blogu najfrekventovanejšie slovo.
No ťo sa týka tela, tak to ja tak po rusky, bratku: Čo je tvoje, to je moje, čo je moje, do toho ťa nič.
:-)
:-)
Hej, Svetlo, nesiahaj mi na moju Vykopávku a drž sa sbojich lúčikových Svetlušiek.
Tak!
Muzsik slovenské ženy ju už urobili a ešte aj urobia. Oni - aspoň väčšina z nich - zostali mesiacom toho svojho slnka. Väčšina z nich drží mužov na svojich pleciach (samozrejme obrazne), a svojim spôsobom ajú ďaleko väčší pocit za zachovanie a udržanie rodiny, ako muži, ktorí, napokon, priznajme si to, radi povolia aj svojim živočísnym túžbam. Aj keď viem, že v dnešnej dobe je veĺa žien, ktoré sa v tej živočísnosti mužom vyrovnávajú. No možno práve pre to, o čom si písal - že prevzaliu na seba postavenie muža a chcú sa im vyrovnať aj v tej neviazanosti a voľnosti.
Muzsinské ženy ju už urobili a ešte aj urobia. Oni - aspoň väčšina z nich - zostali mesiacom toho svojho slnka. Väčšina z nich drží mužov na svojich pleciach (samozrejme obrazne), a svojim spôsobom ajú ďaleko väčší pocit za zachovanie a udržanie rodiny, ako muži, ktorí, napokon, priznajme si to, radi povolia aj svojim živočísnym túžbam. Aj keď viem, že v dnešnej dobe je veĺa žien, ktoré sa v tej živočísnosti mužom vyrovnávajú. No možno práve pre to, o čom si písal - že prevzaliu na seba postavenie muža a chcú sa im vyrovnať aj v tej neviazanosti a voľnosti.
Jaromal - odpúšťať viem. Je to prirodzená vlastnosť žien - snáď daná samotnou prírodou. VEd´sa starajú o rodinu a tam sa vždy niečo zomelie.
Horšie je to so zabúdaním. Nieeby si človek naschval držal v hlave niečo zlé. Len je tam to varovné zmanenie. Taký semafor, ktorý sa zapne vždy, keď sa udeje niečo, čo ten zlý zážitok pripomenie. Niečo na spôsob: podobné čosi sa Ti už stalo, otoč sa a utekaj.
Myslím, že som pochopila Tvoje posolstvo, Svetielko, či skôr posolstvo negatívneho zážitku. Pretože ten, kto naozaj hlboko a emotívne prežil niečo zlé, nie je to schopný spraviť druhému, lebo vie, ako veľmi to bolí. Čiže ak prežil zradu, nie je schopný zradiť. Ak prežil neveru, nie je schopný nevery. Ak prežil týranie, nie je schopný týrať. Tá emócia je taká silná, že nie je schopný zapríčiniť ju inému.
Neviem, skôr by som bola náchylná veriť v tomto prípade na karmu... Že sa mi kedysi kdesi stalo čosi, v čom sa točím ako škrečok v kolese - a neviem nájsť z toho cestu von.
Na FB . perfektný status, že: máš také dobré srdce - povedal kanibal. :-)
No to je fajn, niekedy naozaj stačí ticho a púha prítomnosť. Ani slov nie je treba.
No, tak to si mi dal nesmierne ťažkú otázku, pretože ja naozaj neviem KTo som, resp. Čo je to vo mne.
Len viem, že je to večné.
Svetielko, vieš, nie je to také jednoduché. Vezmem si Tvoje terminológiu. Vravíš, že tie negatívne zážitky sú ako dopravné značky, ktoré Ťa varujú, že niečo pred Tebou je zlé - a že sa tomu úseku cesty treba vyhnúť.
Lenže...
Lenže čo ak nie je iná cesta a Ty tým úsekom jednoducho musíš prejsť, hoci vieš, že to zlé ťa tam čaká?
nie, nejde o to, či je väčšia sviňa muž alebo žena, ale o to, že niekto JE sviňa a ubližuje druhým len a len preto, že mu to robí dobre.
muzsik, ja si myslím, že je narušená rovnováha medzi ženským a mužským princípom. Ale nie je to len vina žien - emancipácia. Vlastne k nej ženy boli a sú nútené. Mnohé z nich musia zvladať mužskú rolu - je to tak dané spoločnosťou, súčasnosťou. To im uberá ženskosť a robí ich agresívnejšími. Nemôžu byť tým, čo im je dané - v podstate.
Vieš, Svetlo, Ty si fakt dobrý guru. A dá sa od Teba mmnohému učiť. Napr to s tými negatívnymi zážitkami ako so značkami. Vyhýba%t sa tomu, ale nenechat to v sebe.
Vďaka.
Vieš, na starom blogu som mala rada Anubisa, neviem, či si ho registrovala, ten mal absolutnú poéziu lásky k žene, aj s obrázkami - umeleckými aktami. Škoda, že prestal. No to nokturno, čo vniesol na blog, to zostáva dodnes.
Odporúčame