Áno, mám rada tú clivotu dažďa. je ako stvorená na nostalgickú poéziu.
Svetielko, tak ten stav "múzový" veľmi dobre poznám. Moje múzy sú ako energetické upíry. Sajú ma dovtedy, kým ma nevysajú. No ani to nie je také zlé, ako keď sa na mňa hnevajú. Tak to potom cítim absolutnú opustenosť a prázdnotu, bez tých mojich múz.
Ako som napísala muzsikovi, je to obojsmerné, len ja som v čenskej koži ženská duša, tak som to napísala zo svojho pohľadu, ako to cíti a vidí žena.
Ale súhlasím? najhoršie zlo, aké poznám, je ženský jazyk.
Áno muzsik, súhlasím, muži nechávajú v srdci žien výryzené stopy. Je to obojsmerné. Bez mužov by sme neboli tým, čím sme. Ani anjelice, ani diablice.
Sú rôzne druhy násilia. Najhoršia je kombinácia psychického a fyzického. Ale duša, zranená slovom, sa lieči omnoho dlhšie, než líce po facke.
Pochopíš príčinu, aj ju akceptuješ - a tí ľudia napriek tomu ďalej pokračjú v tom "kopaní" a "hryzení".
Majka, ako by povedal náš priateľ Svetlo, mnohí ľudia majú psie duše. A Tí ťa pohryzú iba preto, že im to robí dobre. Ešte si Ťa aj zamerne vyberú, pretože ich dráždiš (teraz nemyslím konkrétne Teba, ale všeobecne) - svojim dobrom, úspechom, šťastím, resp. že máš muža, ktorý Ťa miluje a just Ti chcu dokázaťm že Tá jeho láska nestojí za nič, proste si nájdu dôvod, aj keby iba ten, že sú Tvojim uplným opakom - a opakom dobra je zlo. netreba byť naivý. Zlo existuje,
Dobrý deň, pani Evka.
Niekedy vedia slova zraniť viac, ako úder.
Nie, nepohladíte. Pretože vo vašom podvedomí je už zafixované, že vás zranil. Niekto sa o to pokúsi znova. A znova. Niektorému psovi to "znovapohladenie" pomôže. Vylieči ho. Ale inému nie. A pohryzie Vás znova. Má proste v sebe túžbu pohrýzť Vás.
A vtedy viete, že takého psa netreba za každú cenu hladiť. Že od neho treba bočiť. Tak je to aj s ľuďmi. Od niektorých treba bočiť, pretože hryzú. A to len preto, že majú potešenie z vašich rán. Tak takí ľudia si nezaslúžia úctu. necítia ju ani oni k vám.
No, Ty zo mňa ešte urobíš pravú Rozprávkarku, ktorá píše tak, že o tom vôbec nevie. .)
Však ja som vedela, že to Ty naschval. Zneužívaš svoju klávesnicu bez diakritiky!
:-)
Svetielko, teraz trochu vážne. neviem, aké to bude v tom tvojom novom svete, vem však, že v tomto starom sú ženy, ktoré si zaslúžia pohrdanie aj odmietanie, pretože predali to najcennejšie, čo majú - úctu samých k sebe.
No a najväčšia sranda je tá, že Ty v nich vidíš aj te významy, ktoré som tam ja vôbec nedala.
Jaj, Svetielko, to si sa mal priznať hned, že si držal inú hrivu a nie konskú... :-)
Možno v niektorom z ďalších životov budem veštica, potom to uhádnem, v tomto som iba Rozprávkarka, čo rozpráva rozprávky.
A just, aj teraz jednu píšem. :-)
Odporúčame