Náhodou Maková Litera bola super. Nebuď skromný.
No vidíš a mne sa zdá, že tieto moje veci sú pre tento blog príliš náročné. V podstate aj majú málo čitateĺov. A na FB je zas "presila" poetických a prozaických písmenkárov. No žiaľ, toto je fakt skôr pre knižky, ako pre blog.
Ja neviem, Svetlo... Biblický raj asi nie je totožný s tou vnútronou predstavou absolutnej krásy a harmonie, akú ľudia majú v sebe. A ak áno, tak je skreslený - tým, čo sme čítali, počuli, učili sa.
Ale had je vždy ostražitý. A vždy chce nájsť ďalší nedotknutý raj.
Ešte raz. Prejdi na niektorý z mojich iných článkov. Nie je tam toľko mojich kometárov. Pôjde to omnoho rýchlejšie.
Takže, aby sme prešli na trochu súkromnejšiu pôdu. Na konci tohto článku - nie v debate, máš odkaz na moje iné články. Môžeš si tam niektorý odkliknúť. je tam menej komentárov. Ľahšie sa tam vyznáš.
Joj, Vykopívka, nezabŕdaj! Naši chlapci sú hákliví. A niektorí sú náhodou moc fajn.
Tak dán Miladkinu básničku. jednu z posledných.
Tvoje spôsoby vo mne hynú
ako bremená medonosných včiel
keď si noc sadá na krajinu...
Deň noci svetlo závidel...
zobral mu postriebrený kabát
aj pôžitkársku misiu...
Ak sa dve svetlá začnú hľadať
nezhoria,len ak prežijú...
Už mi viac nepíš.Nevar kávu...
Nenos mi správy,schody z divadla...
Mám dušu krehkú.Mihotavú...
V opätkoch pasáž,čo nás posadla...
Hej, ty si asi srandovný človiečik, alebo človečisko. Ja zas nerada kohútov, čo naháňaju všetky sliepky na jednom dvore.
Však som stále tu, Ty maďar kukuricový. Dobre. Na Makovú Literu sa teším. Ale môžeš mi ju hodiť do správy na FB.
Neboj, zvykneš si, trošku sa tu porozhliadaš a potom tu budeš doma. Je tu veselo.
Ešte si to nedostal? Tak čítaj, vykopávka. Ale tu je to veselšie. Tu sa môžeš písmenkovo ybúriť, ako chceš. Čo sa týka vlákien, choď do debaty. Najprv si musíš v hornej lište nájsť relax. ten si odťukneš. Je tam debata. A keď si to rozklikneš, tak Ti to vyhodí, v ktorom článku sa debatuje. Alebo priamo v článku dole sú komentáre. Tam vidíš, kto dal posledný komentár. A vítaj na našom blogovisku.
Martin získal cenu Ivana Kraska za svoj debut Dotyky ... Teda za básne, ktoré začal publikovať ešte na starom blog.sk a potom aj tu na pravde. Myslím, že ho tak trochu "strhol" prirodzený proces autorského vývoja. Najprv hľadanie, úspech, opojenie, sláva ... a potom snaha, aby sa to tak udržalo nadlho. len to má háčik... Tie ďalšie roky. Martin dozrieva. Verím, že sa vráti. Inak veď je tu veľa mien z Literárneho olympu. Na FB som objavila jednu úžasnú poetku, Miladku Capovú, tak to je ďalší môj adept, či skôr adpetka na básnické výšiny. Má úplne nádherné verše.
A ešte že tí naši chlapi pozerajú futbal. Aspo%n si tu môžem trochu zašantiť.
Vidíš, Imrisko, jeden odíde a ďalší triafajú samé góly do siete.
Ojoj, tak to si ešte neochutnal moju Rozprávkovicu, tá je skutočná, reálna, ale narodila sa tu, na blogu.
Tak.
Ahojky, Parížanka, neboj, my sa tak pekne, potichúčky, pomaličky a nenápadne vrátime. Zdá sa mi, že to tu zavoňalo človečinou a nám je vôňa človečiny naozaj moc, moc blízka. Cítime sa v nej doma a vždy sa ťaháme tam, kde je.
Odporúčame