Nemyslím, že akurát Štiavnicky je vzor toho, ako má vyzerať dobrý historický román. Bez dôkladnej analýzy prostredia, doby, dobových zvyklostí a atmosféry sa ani nedá napísať.
Nemyslím, že akurát Štiavnicky je vzor toho, ako má vyzerať dobrý historický román. Bez dôkladnej analýzy prostredia, doby, dobových zvyklostí a atmosféry sa ani nedá napísať.
No, ja som v svojich témach tvrdo apolitická, aj keď je pravda, že tá analógia súčasných pomerov s Rímskou ríšou 4 storočia je neuveriteĺná. Chystám sa v téme pokračovať, mám na muške Juliana Apostatu, ten mal tiež čosi spoločne s Kvádmi. Je zvláštne, že jeho ére, keď sa snažil zachrániť dávne rímske tradície a kult dávnych bohov, sa Rím trochu vzchopil. Je nám intepretovaný ako odpadlík od kresťanstva, ale pohroma Rímskej ríše sa začala až potom, čo jeho následníci zastavili jeho reformy. To j na dlhší článok. Tiež si naň brúsim zuby.
Hmmm... V knižnej podobe sa dá, ale skôr formou románu. A ´j o Kvádoch by sa dal vyskladať skvelý príbeh.
Hádam si pamätáš, že história vždy bola mojou vášňou a trochu som sa bála, ako zaboduje dnes na blogu, kde sú obľúbené politické témy, tak som rada, že si sa k tomu ozvala. V niektorých oficiálnych prameňoch sa uvádza, že to bol germánsko-slovanský kmeň, ale v podstate sa to nedá dokázať, pretože za jednotlivých ér sa menili názvy národov. Pre mňa je dôležitý fakt, že veľa z toho, čo o Kvádoch písal Ammianus, sa týkalo slovenského územia, resp. kmeňov, čo tu žili. Spomína aj Brigetio (pri Komárne), ale to dám inokedy.
Nevyberáme si miesto narodenia, ani vtedy, ani dnes. Mal však tú výhodu, že tam bol ustavičný pohyb národností, do provincií sa dosadzovali ľudia verní cisárom, najmä do úradníckych miest. Zrejme tak sa do Sýrie dostali aj Ammianovi rodičia. On tam však nebol dlho, vlastne väčšinu života prežil na cestách, po boku cisárov, najprv ako vojak, potom historik.
Aj mňa zaujal ten náznak slovanskosti v geografických názvoch. Škoda, že som nemohla kvôli autorským právam doložiť dobové mapy, tam je to zretenejšie. ale sú tam názvy ako Vanii regnum - tam je jasná lokalizácia na miesto dnešnej Bratislavy a meno Vannius nám z toho samé vyskočí, ďalej Singone, Anabum, Pariena, Eburum - a Medoslavium. Tak slovanskejší názov obce si neviem predstaviť.
Ano, ale tunajší blog má jednu veľkú výhodu. Že keď sem niečo dám, tak to nájdem aj po desiatich rokoch. A ďakujem všetkým, čo ma čítali, aj keď som tu nebola. Tie čísla pri mojich niektorých článkoch ma fest prekvapili.
Ako sa poznám, vychŕlim zopár rozprávok, básni a poviedok, a pôjdem ďalej.
Ale teraz s trochou smútku pozorujem, že odtiaľto odišli starí blogeri, čo to tu ešte "spúšťali", pôvodní, čo boli na blog.sk.
V každom prípade ten "had" urobil jednu dobrú vec. Zobudil nielen príbeh, ale aj Rozprávkarku.
Veď to... O niektorých príbehoch si myslíš, že sú skončené a nemajú ti čo dať. A potom stačí pár slov a príbeh sa znovu zobudí.
Ako had.
Len už máš skúsenosť. A vieš, že nie je radno šliapať hadovi na chvost.
Nemyslím si, žeby som bola bohvieako super, len som iná, tým že sa nevenujem politike, že ma bavia iné témy. Proste som mimo toho všeobecného diania. Ľudia, ktorí mali politiky plné zuby a chceli debatovať o inom, sa u mňa radi zastavili.
Občas sa rada vrátim na staré adresy, pravdaže, kým na nich nezostalo len spálenisko, Pali. Možno to tu potrebuje odpolitizovať, teda aspoň čiastočne. Ale skôr ma sem dostala zvedavosť, či je môj starý blog čitaný. A prekvapuje ma, že je.
Odporúčame