Je spomienka v nás na august 1968 taká dramatická ako ju vykresľujú politici?
a moje spomienky?? bývali sme v okresnom meste s vojenskou tradíciou, bolo tu jedno z veliteľstiev, pred ktorým uzatvorili štvorpúdovú cestu ruské tanky.. tam kde býval lunapark či kolotoče, bol apostavená vysoká vojenská vysielačka obklopená tankami a obrnenými autami.. všade vojaci v bledohnedých uniformách... ponúkali papyrosy a dostávali jedlo.. pri plači okolostojacich krčili ramenami a vraveli.. neponimáju.. do školy sme však šli, kamarát syn plukovníka mal svoj pamätník pokreslený tankmi, lietadlami s kopou červených hviezd.. po týždni od príchodu všetky červené hviezdy zaškrtal,aby ich nebolo vidno.. potom jeho otca prevelili... niekam.. ľudia plakali,lebo mysleli že bude ozajstná vojna.. nebola a boli šťastní.. vojaci z ulíc asi po mesiaci zmizli, stiahli ich do okolitých lesov.. moji rodičia robotníci o prácu neprišli, na klope som ešte dlho nosil dvojodznak dubček svoboda, to je naša sloboda.. a druhý zo slovenskou trikolórou..