Jeho skutky to dokazujú, že mal najväčšiu lásku, tým že položil svoj život ako výkupné, aby sa stal adoptívnom hlavou ľudstva, namiesto Adama. Mal nielen záujem ale aj moc pomúc ľudstvu, dostať ho so spárou smrti. Vzkriesil niekoľkých jednotlivcov, uzdravil zástupy s každej bolesti a druhu chorúb, zázzračne nasýtil svojich poslucháčov, keď ich učil ako majú žiľ podľa Božej vôle.
Nepotreboval o sebe napísať ani riadok, pretože celá Stará zmluva hovorila o ňom, aký bude, čo bude robiť, prečo príde ako Mesiáš.Proroctvá o ňom, boli to poverovacie listiny jeho totožnosti, podľa ktorých ho ľudstvo mohlo neomylne spoznať. Na rozdiel od pomýlených majstrov zahľadených do seba, on bol zahľadení na budúcnosť, ako naplniť pôvodný zámer ľudstva, od ktorého Boh neupustil a v dnešných dňoch ho víťazne dovršuje.
Najtrúfalejší postoj pýchy jednotlivca je súdiť pohnútky niekoho iného, zvlášť Božieho syna, ktorý bezchybne napodobňoval v svojom konaní svojho nebeského Otca Jehovu ako stelesnenie lásky.

