(Žalm 115:2–8) Prečo by mali národy hovoriť: „Kde je ich Boh?“ 3 Ale náš Boh je v nebesiach; urobil všetko, čo ho tešilo [robiť]. 4 Ich modly sú striebro a zlato, dielo rúk pozemského človeka. 5 Majú ústa, ale nemôžu hovoriť; majú oči, ale nemôžu vidieť; 6 majú uši, ale nemôžu počuť. Majú nos, ale nemôžu čuchať. 7 Ruky sú ich, ale nemôžu hmatať. Nohy sú ich, ale nemôžu chodiť; z hrdla nevydajú zvuk. 8 Tí, ktorí ich robia, stanú sa im podobní, všetci, ktorí im dôverujú.
(Skutky 17:24–28) Boh, ktorý stvoril svet a všetko v ňom, súc Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch vytvorených rukami, 25 ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, lebo sám dáva všetkým život a dych a všetko. 26 A vytvoril z jedného [človeka] každý ľudský národ, aby bývali na celom zemskom povrchu, a vymedzil ustanovené časy a stanovené hranice ich bývania, 27 aby hľadali Boha, ak by ho azda mohli nahmatať a naozaj ho nájsť, lebo v skutočnosti nie je ďaleko od nikoho z nás.