Toto by vám nezožrali ani na Sme, odkiaľ vás, ako sa sám chválite vykopli. Asi vedeli prečo. Ale na pobavenie dobre , hlavne s tou oslavou víťazstva nad rebelmi.
Toto by vám nezožrali ani na Sme, odkiaľ vás, ako sa sám chválite vykopli. Asi vedeli prečo. Ale na pobavenie dobre , hlavne s tou oslavou víťazstva nad rebelmi.
Veď ten tiež prezident už genocídu na Ukrajine "odsúdil"
1. Pozvaním fašistu Porošenka na oslavy SNP.
2. Štvaním proti Rusku za prijatie sakcíí kade chodil /poľsko, Rakúsko, ČR/
V poslednom vystúpení žiada o to, abypozýací list z 68 sa dostal do národných archívov. Tam by sa mal dostať aj eho pozývací list pre Porošenka, Nezabudneme vám to p. "prezident"
už som vám dal plus vk tomu blogu, ale niekde tio celé zmizlo, tak dávam opäť+++++++++++++++++++.
Len toľko, píšte ďalej.
Komu slúžia verejnoprávne médiá. Pred chvíľou, keď už je známe, že ruské kamióny boli skontrolované medzinárodnými organizáciami a tie ich preverili, že nemajú na korbách žiadne "zbrojovky" si bohorovne redaktorka Sl. R povie, že ruské kamióny vraj .......... To ztí ľudia nemapú žiadnu profesionálnu ani ľudskú česť. To sa príslušná "pani"nehanbí ráno pozrieť do zrkadla, čo tam miesto ženy vidí, len obludu? Čo na to jej šéf, riaditeľ STVaR, , alebo aj oni sú obdobné obludy, kto ch platí? NO HANBA NOVINARI, ale dúfam že raz sa za toto budete zodpovedať, potom budete plačkať, že čistky a pod,, ale vaše svedomie je mŕtve - predané.
Tu máš pani "novinárka" čítaj. http://www.osce.org/om/122938k
Hoci to vyvoláva smiech, je to žiaľ tragédia, Taký tu.ci tam totiž vládnu.
Niekto sa tu hrá na veľkého historika a pritom nemá on ani najzákladnejší prehľad.Nevie, že Krym bol iba dôsledok, príčina bola niekde celkom inde.
Skúste naštudovať niečo o
1. Banderovci
2. 5 ml USD
3. Výcvik PS v Poľsku
4. Majdan - jeden deň dohoda, druhý sto mŕtvych,
5. Anti Majdan - o tom ste asi nikdy nepočuli
6. Prenasledovanie ľudí z Krymu a JV Ukrajiny po Majdane
Keď toto naštudujete, sa to chváľte ovládaním histórie a píšte o Kryme.
Doplňujem.
Odpočíva nás tu 6 845. Toto číslo nech ti niečo povie nie ja.
Neviem kto z nás z dvoch sa má čím chváliť ja a nechválim, len vám píšem e ste cynik a ignorant.
Ako keby to bolo o tom, kto pozná,alebo je z BLAVY,vy ste asi tiež z tých, čo poznajú len Blavu a vidiek. Neviem o čom tu točíte, tu ide o úctu pre tých čo zomreli za našu slobodu počas oslobodenia Slovenska v II. SV. Ja o voze a vy veľký BLAVÁK o koze. Nielen písať blogy, ale aj rozmýšľať, zrejme nehrozí čo?
Doplňujem a holandský premiér prskal ako besný pes.Až mu pena od úst lietala.
Chyba je v tom páni, že na federalizáciu je už neskoro. Po Odese, Slaviansku, kazetovým bombám, Gradom a vraždiacemu PS už jedine Nové Rusko. Federácia mohli byť tak v marci, apríly, teraz už nie.
Toto embargo hovorí jasnejšie ako keby a vyjadrili, už teraz vieme kto lietadlo zostrelil. Či to uhádne aj Olé, Schark, Numi a spol., nech podajú komentár ako vidia veci oni. Doteraz bez dôkazov vypisovali že to boli Rusi.
Teraz je v tejto krajine mier. Len aby to takto zostalo, čo najdlhšie. Mier je „Boží dar“ a Slováci to vedia. Chcú mier. Vedia tiež to, že „kto seje vietor - zožne búrku“. Aj to vedia, že sa vždy nájdu takí, čo ten vietor sejú. My tu hore na kopci im to prajeme a držíme palce aby takýchto rozsievačov vetra dokázali pohádzať hoci aj do Dunaja. Tu na Slavíne sú už všetky miesta vypredané a dúfam, že aj inde.
Ak si nájdeš čas, tak pricestuj niekedy do krásneho mesta na Dunaji. Budeš tu vítaná. Slavín budeš vidieť z každej strany a každý Ti povie, ako sa tam dostaneš. Najlepšia je cestička od toho internátu, o ktorom som sa zmienil. Volajú ho Horský park.
Nájdeš ma hneď skraja. V druhom rade.
To je človek s empatiou taký by mal písať blogy anie taký ignorant ako vy
ESKÁ.
Odpočíva nás tu 6 845. Vraj, ak by sa namiesto mena každého tu odpočívajúceho vojaka pridalo číslo, obyčajné poradové číslo: 1.,2., 3., až 6 845, tak len tento zoznam by mal viac ako 100 strán. Sergej Matvejevič, matematik, čo leží vedľa mňa, mi šepká, že by to bolo presne 123 strán. Issak Osipovič, z tretieho radu nad nami poznamenáva, že „to závisí od veľkosti písma a veľkosti papiera“. Nuž máme to aj my tu občas, - v rámci slobody prejavu tiež dosť veselé. Lenže - za každým číslom je jeden vojak, mladý chlapec, na ktorého doma čakalo jeho dievča, ako Ty na mňa!
Koľko bolesti, koľko sklamaní, koľko smútku prináša vojna. Kto si to dokáže vôbec predstaviť?!
Keď nám naša „mámočka“ hovorili, že vojna je to najhoršie, čo sa môže národu stať, nechápali sme, čo chcú presne povedať. Ani to, prečo tak plakali keď som odchádzal na front. Dnes to vieme – obaja. Vojna trpko poznačila naše šťastie. A nielen naše.
Také isté mamy i prvé lásky mali aj tí z druhej strany.
Drahá Tanička.
Keby som nebol musel zostať v Bratislave, iste sa vrátim k Tebe domov. Mali sme plány - tri dievčence a troch chlapcov. Tí by boli rybári, tak ako ja pred vojnou. Takto som tu navždy stvrdol v neznámej, chvalabohu nie celkom cudzej zemi. Máme celkom pekný výhľad na mesto. To miesto volajú Slavín. Starajú sa tu o nás. Občas prídu i naši, zahrajú sa hymny a tak, ... však vieš, ako to chodí. Teraz je Bratislava našou láskou naveky. Hoci doma by bolo predsa len doma. Uctia si nás títo Slováci. Aj kytičky občas donesú, aj trávičku porosia, ak dlhšie neprší. Aj mramor očistia od prachu.
Dlho som sa Ti neozýval, nemohol som, prepáč. Práve dnes si však k nám prisadli dvaja mladí študenti z neďalekého internátu s takým čudom, ktorému hovoria „notebook“, a vraj cez „WIFI internet“ sa vedia spojiť s hocikým a hocikde na svete. Tak som to využil a nejako sa napojil na tú ich poštu.
Tí mladí tu takto na jar chodia častejšie ako inokedy. Túlia sa k sebe, všeličo pekné si navzájom hovoria. Tak ako kedysi aj my dvaja, Tánička, na brehu našej Sablinky. Poznám ich všetkých po mene a občas sa stáva, že po čase prídu i deti tých, ktorí sa tu pri nás schovávali pred takými 2-3 desaťročiami. Tie ich návštevy máme najradšej. Potom, keď odídu dlho do rána sa, dohadujeme medzi sebou, kto, s kým a prečo áno, prečo nie - však veď vieš.
Drahá Tánička „imaginárny list obyčajného vojaka zo Slavína“
Môj predošlý list som Ti posielal z ...., ani presne neviem, - odkiaľ . Ty to budeš vedieť lepšie, podľa pečiatky na známke. Plavili sme sa vtedy hore Dunajom až skoro ku Viedni. Mesto, kde sa celý náš pluk vylodil sa volá Bratislava. Tu sme natrafili na zvlášť húževnatých náckov, z ktorých jeden sa stal mojím osudom. Volal sa Franz, dopadol podobne ako ja, len ten jeho „penzión“ je trochu v ústraní. Neverím na osud, vieš!? Ten blázon sa tiež bál o svoj život a strieľal úplne naslepo, a tak som to dostal. Keby bol mieril trochu „presnejšie“ nemohol ma trafiť.
No konečne trvalo to síce dlho ale nakoniec osvietilo.
Asad sa poteší, len či ich nemrzí, že chcú bombardovať vlastné dieťa.A tie ich silné reči, pre nás hranice neplatia, národnú bezpečnosť treba ochrániť. Tak to už s USA chodí, pre nich neplatí nič, len dolár. To je tá ich národná bezpečnosť.
Ja vám dávam +++++++++++++ z toho druhého prispievateľa - MP si nič nerobte, vyhodili ho zo SME a teraz otravuje vzduch tu.
Odporúčame