O ukrajinských rezervách sa nedozvieme nič?
O ukrajinských rezervách sa nedozvieme nič?
Autor článku sa zjavne hanbí podpísať pod svoje "dielo".
O ukrajinských rezervách sa nedozvieme nič?
To tu doteraz naozaj nebolo. Vraj polícii "rozviazali ruky", ale asi im ich rozviazali príliš, lebo sa správajú jak odtrhnutí z reťaze.
Kde ste vyčítali, že je to "smerácka kauza"? Ja mám také skúsenosti, že keby smerák prešiel okolo kauzy vo vzdialenosti menšej ako 50 metrov, tak by o tom noviny písali.
Ja som si poradil. Aj vám som poradil, ale ste nepočúvli.
Schuti som sa zasmial. Neskúsili ste porovnať zmluvu, ktorú spomínate, so zmluvou DCA uzavretou medzi Slovenskom a USA?
Pravdu máte, bez vojska. Zato ale velil zhruba 22 000 policajtom. To je o niečo viac, ako má slovenská armáda - cca 16 000 vojakov a 4 000 civilných zamestnancov.
Zmenili sa, pretože dostali po hube a MUSELI sa zmeniť. Dodnes ich okupujú Američania.
Tí Američania, ktorí neútočia na susedov, ale na hocikoho.
Nemluv s volem bez hole.
české príslovie
To myslíte tak, že Nemci sa nesprávali agresívne, neútočili vojensky a neboli nacionalisti? Ešte by ste mali spomenúť aj rasizmus, Lenensraum a tisícročnú Tretiu Ríšu, potom by bol obraz ľutujúcich Nemcov kompletný. Viete, priateľu, oni "oľutovali" len preto, že boli porazení, odsúdení a potrestaní.
No, ja si spomínam, že sme sa v škole učili o nejakom Mníchove 1938. To považujete za pozvanie vtedajšej vlády? Alebo mobilizáciu, ktorá trvala len pár dní a potom nasledovala kapitulácia ČSR?
Rusi (presnejšie spojenecké vojská) sem prišli na základe pozývacieho listu. Môžeme si o ňom myslieť čo chceme, no jeho existenciu (a teda formálnu lgalizáciu vstupu vojsk) poprieť nevieme.
Počas druhej svetovej zahynulo okolo 350 000 občanov ČSR. Koľko ľudí zahynulo počas okupácie "spojeneckými vojskami"?
40 rokov po druhej svetovej nik neoznačoval Nemcov ako okupantov. Od odchodu Rusov už uplynulo viac ako 30 rokov, no okupantmi sú stále. Prečo?
Nechem ad hoc hodnotiť jednotlivé rozhodnutia dolnej a hornej komory parlamentu. Ide mi skôr o princíp, napríklad v Nemecku je pomerne obvyklé, že Bundestag (teda dolná komora) má na vec iný pohľad ako Bundesrat (horná komora vytvorená zo zástupcov spolkových štátov - ktoré okrem toho majú vlastné vlády a parlamenty). Dokonca aj v socialistickom Československu sme mali dve parlamentné komory - Snemovňu ľudu a Snemovňu národov. Druhá komora bola kvôli tomu, aby väčšina českých poslancov neprehlasovala Slovákov, sedelo tam 75 Čechov a 75 Slovákov.
Taký hybrid máme aj na Slovensku - veď čo je OĽaNO?
Predstava o maximálne piatich subjektoch v parlamente sa dá jednoducho naplniť, stačilo by napríklad zvýšiť požiadavku zvoliteľnosti z 5% napríklad na 7-8%, to by veci výrazne pomohlo.
Inak vytvorenie veľkých strán je výsledkom dlhoročného fungovania parlamentarizmu. Je si ale treba všimnúť, že v tomto type je potrebný vyvažovací prvok, ktorý my nemáme (a Česko má) - druhá komora parlamentu.
Je zaujímavé, že máme jasno aj od 1938-1945, ale akosi sme na to kvalitne zabudli.
No a teraz si predstavme, že by sa v parlamente nepohybovalo nejakých 10 stranníckych subjektov, ale 150 nezávislých poslancov. Boli by viazaní iba vlastným "volebným programom", ktorý by nemusel byť kompatibilný so žiadnym iným poslancom.
Kto by tvoril vládu? Ako by sa tvorilo a schvaľovalo programové vyhlásenie vlády? Ako by prebiehali hlasovania o obyčajných, nedajbože ústavných zákonoch? Kto by zabránil masovému podávaniu poslaneckých návrhov zákonov bezohľadných k reálnym možnostiam štátneho rozpočtu? Tak sa deje aj teraz, aktuálne je podaných okolo 200 návrhov vyžadujúcich cca 6 milárd eur nepokrytých rozpočtom.
Určite objavíte aj iné ťažkosti, ktoré by systém bez politických strán umožňoval - a to som písal len o parlamente bez korupčných vplyvov, veď niekoľko poslaneckých hlasov sa dá kúpiť lacnejšie, ako hlasy jednej politickej strany. História pamätá aj na také prípady v stranníckom systéme, napríklad poslanci Žuffa/Kolesár za druhej Dzurindovej vlády.
Takže čo s tým?
V tomto s vami nebudem súhlasiť - a viete, že to nerobím v zlom, je to len a len rozdielnosť pohľadov na vec a vecná polemika.
Iste, máte pravdu v tom, že strany nefungujú celkom tak, ako by mali. Argumenty o oligarchoch ovplyvňujúcich politiku cez politické strany sú dosť silné. Lenže najlepší príklad na nutnosť politických strán máme tu a teraz, v našom parlamente. V ktorom je tých politických strán na základe volieb 6, ale reálne asi o 4 viac - vznikol Hlas, Demokrati, Republika a je tam ešte jeden za PS. Okrem toho "obchodovateľní" nezávislí poslanci a nejaké frakcie vnútri strán.
Súčasný chaos, keď sa vytvárajú náhodné koalície pre podporu toho-ktorého zákona, je práve dôsledkom rozbitých stranníckych štruktúr. Rozpočet bol s odretými ušami schválený len vďaka politickým stranám, viaceré hlasovania prešli len preto, že vďaka "stranníckej disciplíne" so škrípajúcimi zubami zahlasovali poslanci, ktorí by inak hlasovací gombík nestlačili ani náhodou. Pokračovanie...
Syry, čokoládu a banky. A veľký hadrónový urýchľovač v CERN-e.
Odporúčame