Prezývka: Steinbeck
Email: karvas.epu@gmail.com
Pohlavie: muž
Stav: ženatý
Mesto: Bratislava
Príspevkov: 229
Pripomínam, že svojho času bolo Nemecko plné podobných teroristických činov v pozadí s tzv. Frakciou
červenej armády. Ako príklad za všetky uvediem atentát na bankára Herrhausena, čo bol mimoriadne sofistikovaný a precízne uskutočnený atentát s fatálnym koncom. Nemci to zastavili, dúfam, že sa to podarí aj nám.
P.S.: S pani Schmognerovou som sa raz stretol aj osobne a to na Ekonomickom ústave SAV. Preto som príspevok pridal na jej stránku.
Steinbeck
Predovšetkým prosím profesionálnych cyklistov, aby sa k nehode vyjadrili. Ďalej žiadam, aby boli vypátraní a vypočutí dvaja muži, ktorí boli pri nehode ako prví a ktorí sa predstavili ako lekári. Treba im položiť otázku, prečo príčinu dopravnej nehody nezistili na mieste, aj keď som ich o to žiadal. Ďalej im treba položiť otázku, prečo k dopravnej nehode s ťažkým zranením neprivolali políciu, čo bola ich povinnosť. Treba im položiť aj otázku, ako je možné, že mali doslova „vo vrecku injekciu“, ktorú mi vstrekli a aká to bola látka. Zároveň prehlasujem, že touto výzvou nesledujem žiadne politické, ale výlučne právne ciele. Nedovoľme, aby sme sa stali banánovou republikou, kde si budú robiť teroristi čo chcú, bez toho, aby sa obávali polície a súdov, pretože nevieme, kto ďalší bude ich terčom.
Steinbeck
Ospravedlňujem sa, že využívam priestor tejto stránky na otvorenú výzvu.
Ak nechceme mať na Slovensku vraždu kopnutú pod koberec, obraciam sa s dôverou s touto otvorenou výzvou na generálneho prokurátora SR pána Žilinku, aby opätovne prešetril okolnosti mojej cyklistickej dopravnej z 20.7.1998. Zajtra uplynie rokov. Ako cyklista s celoživotnými skúsenosťami som túto dopravnú nehodu vyhodnotil ako pokus o vraždu alebo pokus o ťažké ublíženie na zdraví. O pravdivosti tohto tvrdenia som presvedčený na 99%.
O pomoc pri vyšetrovaní tohto teroristického činu som požiadal aj Ladislava Pittnera, ktorý mi odporučil podať trestné oznámenie z pokusu o vraždu, čo som aj urobil, ale vtedajšie súdy a polícia ma doslova vysmiali. Dúfam, že doba sa zmenila. Polícia a súdy majú k dispozícii všetky podrobnosti k nehode, tak ako som ich popísal ja a v predchádzajúcom príspevku, ktorý možno vyhľadať, som ich popísal aj na tomto portáli pre verejnosť na posúdenie.
Steinbeck
Žiadal som ich, aby zistili, čo spôsobilo taký fatálny pád. Odmietli to. Zavolali záchranku, ktorá ma previezla na pohotovosť. Keď lekár na pohotovosti mal podozrenie na poranenú chrbticu a zlomeninu stehennej kosti, spomenul som si na Mariku Gombitovú a jej vozíček. Našťastie, rontgen zranenia nepotvrdil. „Čo to máte na pravom stehne“, spýtal sa ma lekár pred pár dňami na vyšetrení. „To je jazva po cyklonehode, pán doktor“, odpovedal som.
„Menovaný podáva trestné oznámenie pre pokus o vraždu, pretože spadol z bicykla“ Je na vás, aby ste posúdili sami, priatelia.
Steinbeck
Ale... na trase je jeden úsek a to jediný, asi 2km a to medzi križovatkou pri Volkswage a potokom Stará Mláka, kde je na celej trase klesanie. Zdatný cyklista tu bez problémov dosiahne rýchlosť aj 40km/hod. Práve na tomto úseku som vo veľkej rýchlosti narazil na veľký neznámy predmet, ktorý som v tme včas nespozoroval. Prudký náraz ma vyhodil zo sedla bicykla kolmo dopredu, vo vzduchu som spravil premet a dopadol na pravé rameno a chrbát na asfalt. V polobezvedomí, úplne ochrnutý, som zostal ležať na ceste blízko krajnice pár metrov za mnou rozbitý bicykel, po tvári mi stekala krv. Chcel som sa odplaziť mimo cestu, ale nevládal som. Prešlo pár vozov, našťastie v protismere. Asi po 30-60sek. po páde sa pri mne zastavil voz, z ktorého vystúpili dvaja muži, povedali, že sú lekári (aká náhoda!!!) a vrazili do mňa injekciu, údajne proti bolesti. Pokračovanie v ďalšom odskeku.
Steinbeck
Teraz sa pokúsim veci popísať podľa limitovaného priestoru, ktorý sa mi tu dáva. Všetky tieto fakty obdržala polícia, súdy aj Pittner. Prípad sa stal vtedy, keď nastával súmrak vlády Mečiara a Lexu, niekedy okolo 20.júla 1998. V ten večer som sa vydal tesne pred súmrakom zo záhrady na Devíne domov do Dúbravky na bicykli s košíkom plným paradajok po trase Devín-Devínska Nová Ves – hlavná brána Volkswagenu-Stará Mláka čistiaca stanica- kruhový objazd dnes zastávka Kolakoviča - podjazd pod hlavnú železničnú trať – Dúbravka. Počas jazdy nastala úplná tma. Devín má nadmorskú výšku 150m, Dúbravka 240m, takže 11km trasa je väčšinou do kopca a cyklista s nákladom tu nemôže dosiahnuť rýchlosť, ktorá by ohrozila jeho život pri páde. Nevychádza mi to, musím prejsť na nový odsek.
Steinbeck
Ale nechám to na čitateľa, nech veci posúdi sám, pretože na rozdiel od Lángoša som to prežil. Polícia prípad vyhodnotila takto: „Menovaný dáva trestné oznámenia pre pokus o vraždu, pretože spadol z bicykla.“ Spadol z bicykla nazvali salto mortale v 40km rýchlosti, ktoré malo vysokú pravdepodobnosť, že skončí fatálne alebo na vozíčku.
Steinbeck
Chcel by som odpovedať na článok Mateja Gašparoviča o Langošovej nehode (vražde?). Gašparovič predkladá rôzne dôkazy o tom, že išlo skutočne o nehodu, nie úmysel. Ťažko povedať, pravdu sa už asi nikdy nedozvieme. Snáď by som len dodal, že v ére satelitov a mobilných telefónov nikto nemusí stáť za rohom a dávať znamenie. Bohužiaľ, nemôžem odpovedať priamo, pretože zle maskované „Hlavné správy“ už neodoberám. Preto sa ospravedlňujem, že využívam tento priestor. Ale skúsme to posúdiť podľa prípadu, ktorý sa stal mne. Som vášnivý cyklista a v sedle bicykla sa cítim rovnako pohodlne ako na gauči, mám najazdených tisíce kilometrov bez nehody a určite sa v cyklistike a horolezectve vyznám lepšie ako sudcovia v talároch, ktorí si často nedajú ani tú námahu aby oslovili súdneho znalca. Prípad, ktorý sa mi stal, som oznámil polícii, súdom a keď ma doslova vysmiali, zo zúfalstva som sa obrátil aj na Ladislava Pittnera, ale zdá sa, že ani ten nemal veci v tajnej službe pod kontrolou.
Steinbeck
Lukašenko koná rozumne. Pripomína mi to spôsob, ktorým Franco rokoval s Hitlerom o zapojení Španielska do vojny. Franco vtedy napriek zúfalému presviedčaniu Hitlerom, presadil španielsku neutralitu vo vojne. Španielom pomohol aj ich sponzor v Berlíne Canaris, ktorý Hitlera presviedčal, pokiaľ to bolo možné, aby Španielsko do vojny nevťahoval. Po vojne Francov postoj ocenil aj Winston Churchill a Dwihgt Eisenhower. Aj Lukašenkov postoj si vyžaduje veľkú odvahu, preto by ho mal Západ podporiť.
Steinbeck
Je to o Amerike, ale celkom dobre by sa to hodilo aj pre Slovensko. Bernie Sanders je napriek vysokému veku idealistický a altruistický bojovník za práva pracujúcich, ktorého určite nemožno podozrievať zo zištných záujmov alebo korupcie.
Steinbeck
Do pozornosti slovenským oligarchom, ekonómom a majetkovej elite:
Prejav Bernie Sandersa pracujúcim:
Každé ráno sa v Amerike zobudí desiatky miliónov ľudí a pýta sa, čo dám na raňajky deťom, za čo kúpim benzín, ktorý stojí 4,50 za galón a za čo dám opraviť pokazené auto a ako sa bez neho dostanem do práce, a keď sa nedostanem do práce a stratím zamestnanie, ako moja rodina prežije? Čo sa stane, keď môj otec ochorie, a nebude si môcť vyzdvihnúť lieky na predpis? Čo spravím, keď ochorejú moje deti? Z čoho ušetrím nejaké drobné, na dôstojnú penziu? Polovička pracujúcich v Amerike nemá žiadne úspory ani tesne pred dôchodkom. Takže každý deň sa ľudia zobúdzajú so starosťami o svoje rodiny, so starosťami ako zaplatiť nájomné a hypotéku a to ich vyčerpáva emocionálne aj fyzicky a ľudia bojujú statočne a zomierajú mladší ako by mali. Čo musíme spraviť, je dať odkaz vládnucej triede, že nemôže vlastniť všetko.
Steinbeck
Mimochodom plastové obaly a plechovky sa v Spojených štátoch zálohovali už vtedy. Minister životného prostredia Taraba by mal dať vyznamenanie Rómom, že poctivo zbierajú 15 centové plechovky a plastové fľaše do veľkých vriec a odovzdávajú kde kade v Kauflande, Tescu alebo Lídli.
Steinbeck
Do not litter! Všimol som bilboard na pobrežnej ceste na severe štátu Kalifornia, niekde blízko mesta Eureka. Aký liter, veď tu litre nemajú, ale galóny, začudoval som sa, ale ďalej som čítal, že vyhodenie plechovky piva vás môže vyjsť na 2000 dolárov! Tá suma je zaujímavá aj z toho hľadiska, že práve toľko ma spolu s manželkou stála 6 týždňová okružná cesta po Spojených štátoch v auguste a septembri 1987. Tá suma je presná, lebo ako poctivý ekonóm som si výdavky zaznamenal a bola by podstatne nižšia, keby som neprehral niečo v Las Vegas a nenechal pokazené auto v 40st. horúčave v púšti Mojave Desert, blízko Furnace Creek. Je až neuveriteľné, ako sa v tejto krajine zmenili životné náklady behom tých rokov a viacerí, čo sa odtiaľ vrátili mi povedali, že dnes by som už Ameriku takú ako vtedy nespoznal. Vidieť narkomana alebo bezdomovca, bola vtedy naozaj zriedkavosť, a plechovku alebo plastovú fľašu v priekope pri ceste som tiež nevidel.
Steinbeck
A mám tu ešte jeden príbeh z uvedeného románu. Saccard diskutuje s marxistickým intelektuálom o Parížskej burze.
Saccard: „Keď tú burzu tak nenávidíte, prečo ju teda nezoberiete útokom a nezničíte?“
Marxista: „Netreba, vy sa zničíte sami!“
Steinbeck
Saccardova milenka však nepracovala pre Gundermana celkom nezištne. Po úspešnom výsledku príde za Gundermanom aby si vypýtala odmenu. Privítala by burzový tip, ktorý by jej priniesol zisk. Gunderman jej odpovie takto: „Madam, dám vám ten najlepší tip, aký vám môžem dať: Nehrajte na burze!“
P.S: Keď nehráte na burze, síce ani nič nezarobíte, ale vás ani nikto o nič neokradne.
Steinbeck
Román E. Zolu Peniaze by mal byť povinným čítaním na všetkých fakultách ekonómie a financií. Jadrom príbehu je súboj francúzskeho podnikateľa Saccarda a finančníka židovského pôvodu Gundermana o dominanciu nad Parížskou burzou. Spočiatku sa viac darí Saccardovi, ktorý ťaží aj z dôverných informácií pochádzajúcich z ministerstva financí, kde je ministrom jeho brat, dnes by sme možno povedali, že z „insider trading“. Gunderman však neoblomne verí, že akcie Saccardových spoločností sú nadhodnotené a na burze hrá proti nemu. Súboj nakoniec rozhodne Saccardova milenka, ktorá zradí svojho milenca a Gundermanovi prezradí, že Saccard „melie z posledného“ a na udržanie kurzu využíva posledné rezervy. To je signál pre Gundremana, aby prešiel do protiútoku a na burzu vrhne obrovský kapitál na znehodnotenie Saccardových akcií. Tie po hektickom obchodovaní stlačí až k nule, pričom niektorí Saccardovi makléri spáchajú samovraždu.
Steinbeck
Spomínam si, že počas svojho študijného pobytu v USA, som platil nájomné za slušnú izbu v rodinnom dome asi 15% zo svojho štipendia. Z toho, čo dnes hlásia influenceri z USA, ako napr. David Drobík, je niečo také už dávno preč. Aj dobre zarábajúci ľudia, platia oveľa viac. V amerických mestách málokedy zoženiete slušné bývanie pod 2tis. dolárov. A keď platíte 2tisícky za byt, nemôžete prijať prácu za 1900. Aj o tom je Marxova definícia hodnoty pracovnej sily.
Steinbeck
Zamestnávatelia, ktorí vyplácajú mzdy, sa spravidla nezaujímajú o to, či tieto mzdy stačia na reprodukciu pracovnej sily a tak, ako máme dumpingové ceny výrobkov, máme aj dumpingové mzdy. A je tu ešte jeden moment. Stroj, keď sa fyzicky opotrebí, jednoducho sa vylúči z výroby a zošrotuje, bohužiaľ, u človeka, ktorý skončí svoju aktívnu pracovnú kariéru, to tak nie je. Žije ďalej a potrebuje nejaké prostriedky na živobytie
a málokto rozumie tomu, že aj to sú spoločensky nevyhnutné náklady na reprodukciu pracovnej sily. Rast nákladov na bývanie typický pre európske a najmä americké mestá, výrazne zvyšuje náklady na reprodukciu pracovnej sily a poškodzuje podnikateľov, ktorí to musia zaplatiť v mzde a znižuje to ich konkurenčnú schopnosť. Rast nevyhnutných nákladov na bývanie je tak hlavnou príčinou tlaku na mzdy a motorom inflácie.
Steinbeck
V ére Marxa ešte ženy pracovali zriedka, preto do nevyhnutných nákladov zahŕňa aj rodinu robotníka. Povedané jednoduchou rečou, robotník musí zarobiť toľko, aby prežil on aj jeho rodina, ak nie, nereprodukuje svoju pracovnú silu a vypadne z pracovného trhu. Je to niečo, čo influenceri ako Bernie Sanders nazývajú „from paycheck to paycheck“ , t.j. život od výplaty k výplate. T.j. pracujúci zarobí len toľko, aby prežil, ani o cent viac. Takto žije podľa Bernieho až 60% Američanov. Trh to proste tak zariadil, že zárobok je na úrovni najnižších možných nákladov na reprodukciu pracovnej sily. Čo zahrnúť do nevyhnutných nákladov? Na prvom mieste sú to náklady na bývanie a stravu, ale nie sú jediné. Sú aj iné nevyhnutné náklady ako napr. doprava, zdravotníctvo, vzdelanie a iné služby, bez ktorých by sa pracovná sila nereprodukovala. Bezdomovec, ktorý nemá dostatok peňazí na bývanie, nemôže reprodukovať svoju pracovnú silu a vypadáva z pracovného trhu.
Steinbeck
Bol Karol Marx „pro family“?, určite nie, ale v jednom momente možno áno. Jeho sponzor Engels dokonca považoval rodinu za prežitok feudalizmu. Spomínam si, ako sme raz na seminári preberali Marxovu definíciu hodnoty tovaru a definíciu hodnoty pracovnej sily, ktoré pochádzajú z Marxovej práce Kapitál. Obidve definície považujem za veľmi zaujímavé a nevidím na nich nič ideologické ani politické. Marx sa v nich údajne inšpiroval klasickým ekonómom Adamom Smithom.
Hodnota tovaru je daná množstvom spoločensky nevyhnutných nákladov na jeho výrobu, cena sa potom odlišuje od hodnoty podľa ponuky a dopytu. Podobne je definovaná aj hodnota pracovnej sily. Je daná množstvom spoločensky nevyhnutných nákladov na reprodukciu pracovnej sily. A tu je práve ten pro family moment. Marx do spoločensky nevyhnutných nákladov zahŕňa nielen náklady na reprodukciu pracovnej sily robotníka, ale aj jeho rodiny, ženy a detí.
Steinbeck
© OUR MEDIA SR a. s. 2026. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ, viac info.
