dokončenie nad 1000 znakov: na „chudobnom, zaostalom, konzervatívnom a katolíckom Slovensku“.
dokončenie nad 1000 znakov: na „chudobnom, zaostalom, konzervatívnom a katolíckom Slovensku“.
Nedávno som tiež zachytil správu televízie ORF, podľa ktorej mužská penzia v Rakúsku dosahuje v priemere okolo 2100€ a ženská okolo 1280€. Tiež je známe, že rakúsky penzijný systém je štedro dofinancovaný aj zo štátneho rozpočtu. Toto všetko sa vôbec nepáči liberálom Meinl Reisingerovej, ktorí chŕlia na penzijný systém oheň a síru a chceli by ho dať do starostlivosti finančných trhov. Celkovo si všímam zlé vzťahy medzi liberálmi a seniormi aj u nás a v Čechách, pričom najväčším bojovníkom proti seniorom v ČR sa mi zdá byť Pekarová-Adamová, či to pomôže TOP09 dostať sa nad 5% je otázne. Seniori nevolia liberálov a liberáli sa im mstia tak, že ich urážajú a degradujú ich, príp. by ich chceli obrať aj o dôstojný život v starobe. Na portáli Aktuality som zaregistroval viaceré urážlivé články voči seniorom, takže už ich ani nečítam. Celkove liberáli Meinl Reisingerovej, Lindnera, Pekarovej-Adamovej alebo poľskej Nowoczeszny sa môžu len so závisťou prizerať na preferencie liberálnych strán
Takže tu vôbec nejde o odstránenie nejakej daňovej progresie, tá aj tak neexistuje, naopak, súčasný systém je sofistikovane degresívny, inými slovami čím vyšší príjem, tým percentuálne nižšia daň a keď k tomu prirátame geniálnych daňových poradcov a úniky do daňových rajov, niektorí „umelci“ to dokážu stlačiť na jednociferné číslo. Na druhej strane poctivý živnostník, ktorý všetko priznáva, by mal odviesť na daniach a odvodoch až 30-40% svojho hrubého príjmu. Samostatnou kapitolou sú športovci, ktorí síce majú rozprávkové príjmy, ale len relatívne krátky čas, a potom z toho musia vyžiť zvyšok života. Daňový systém, ktorý je založený na ročnej báze, to nezohľadňuje. To ich potom núti robiť také kroky, ako že si zvolia daňový domicil v Monaku a pod.
Práve som prekonal infekciu salmonelóza a po silných hnačkách a horúčkach mám značne oslabený organizmus, napriek tomu by som chcel napísať, že články ekonóma Ľuboša Pavelku si vážim. Hovorím to ako vzdelaný ekonóm, ktorý niečo z tejto vedy študoval aj v USA a praxoval som ako daňový poradca a účtovník pre malé firmy a podnikateľov, takže na rozdiel od pani Schmognerovej, ktorá je hlavne makroekonóm, sa cítim byť viac „mikroekonóm“. Kým pán Pavelka je povedal by som ekonómom spoločného záujmu, Ivan Mikloš zastáva výlučne len záujmy korporácií, ostané záujmy sú mu ukradnuté. Spomínaná rovná daň má veľmi zákernú konštrukciu, pretože jednotlivé dane robí rukojemníkom korporátnej dane. Inými slovami: „chceš mať 10% na potraviny, dobre, môžeš ich mať, ale musíš dať 10% aj korporáciám.“
Skvelý článok pani Kusá, gratulujem. Ako som už uviedol v nedávnom príspevku, sledoval som televíznu debatu v rakúskom parlamente o ukrajinskej vojne. Viaceré príspevky sa niesli v plamennom duchu Winstona Churchilla. Našiel sa ale poslanec, ktorý nesmelo poznamenal, že na veci sa nepozerá čierno-bielou optikou, Herbert Kickl. Keď to povedal, mal som dojem, že ho tam ukameňujú ako farizeji svätého Štefana. Poslanec s českým menom Lopatka ho prirovnal k čečenskému vodcovi Kadyrovovi a šéf Zelených Kogler ho obvinil, že obhajuje genocídu na Ukrajine...Nebolo to prvýkrát, čo Kickl dostal kameňovanie. Vlani kritizoval „Impfpflicht“, ktorý sa neskôr ukázal takmer ako sabotáž. O Kicklovi neviem toho veľa, ale viem, že jeho koníčkom je horolezectvo a ja osobne nepoznám žiadneho horolezca, ktorý by bol podliak.
Ten vojak správne pochopil, že kľúčový význam pre úspech misie má porozumenie medzi vojakmi a civilistami. Vojaci a velitelia by nemali civilistov podceňovať, napr. že sú nevzdelaní, chudobní, a pod., správne poznamenal, že by s civilistami mali jednať s rešpektom.
Včerajšie voľby v rakúskej spolkovej krajine Korutánsko ukázali pozoruhodný prepad dvoch pokryteckých strán Liberálov a Zelených, ktoré skončili hlboko pod 5% a nedostali sa do krajinského parlamentu. Tiež ma zaujala nedávna debata v rakúskom parlamente o vojne na Ukrajine, ktorá bežala aj v televízii. Ukázalo sa v nej, že najviac „Winstonov Churchillov“ je práve medzi Liberálmi a Zelenými. Je to pozoruhodné najmä u Zelených, ktorí ešte nedávno odmietali službu v armáde, žiadali zrušenie tankových jednotiek v armáde a kritizovali vysoké náklady na stíhačky Eurofighter. Bohužiaľ musím konštatovať, že pokiaľ ide o Zelených, ide o stranu, ktorá armáde a ekonomike nerozumie a nemá ani ako, pretože vojaci a manažéri v nej nie sú. Na záver mi dovoľte konštatovanie, že vlajočky na gejbaroch a stužky na šatách Liberálov, ukrajinských vojakov nachádzajúcich sa pod ruskou paľbou príliš nepovzbudia.
Okrem faktorov, ktoré sú v článku uvedené, som zachytil aj správu rakúskych lekárov, podľa ktorej u ľudí pracujúcich v noci zistili vyššiu pravdepodobnosť rakoviny žalúdka. Som za to, aby práca v noci bola využívaná len v nevyhnutných prípadoch a aby pracujúci v noci boli len mladší ľudia a len na obmedzený čas. Treba počítať s tým, že takéto opatrenia ekonomické parametre nezlepšia, ale zdravie ľudí zlepšia určite. Bohužiaľ, nikdy som nepočul pokryteckých Zelených aby o tom hovorili.
Keď mám hovoriť za seba, tak nestačím otvárať oči ako ceny niektorých tovarov stúpli. Obávam sa, že životná úroveň mnohých ľudí sa dostáva niekde späť o 20 rokov. Toto som nečakal ani v zlom sne a to najhoršie ešte nemusí byť za nami. Investori sa snažia, ale ak nemajú správne informácie, tak dopadnú ako Jack London po návrate z Aljašky. Netreba ale pochybovať, že súčasná situácia má aj svojich víťazov, ktorí dokázali svoje výnosy z investícií znásobiť, to sú tí s najlepšou stratégiou a najlepšími informáciami. Aj keď súčasná situácia v inflácii nie je taká dramatická ako v Nemecku po 1.sv. vojne, nesmieme zabúdať aké dramatické následky to môže mať. Straty na životoch obidvoch bojujúcich strán na Ukrajine už predbehli americké straty na životoch v 11 ročnej Vietnamskej vojne. V americkej taktike boja malo vždy prioritu neplytvať životmi vlastných vojakov. Nemám dojem, že sa to deje dnes. Preto je najvyšší čas, aby obidve bojujúce strany premysleli svoju ďalšiu stratégiu.
Publicista Ivan Hoffman je nielen dobrý komentátor, ale aj zdatný filozof. Jeho články málokedy vynechám a mám z nich dobrý dojem. V budúcnosti bude dôležité nedostať sa pod vplyv lobistov, pretože tí po schopných ľuďoch idú. Držím palce!
Tiež mi padol do oka Karel Diviš, ktorý sa až príliš chcel hrať na Elona Muska. Od Okamurovho kandidáta Baštu som čakal niečo podobné ako od rakúskej FPO, ale je to o niečom úplne inom. Celkovo debata sa niesla v agresívnom a konfrontačnom duchu. Na rozdiel od prezidenta Zemana nie som fanúšikom oligarchu Babiša, ale snaha niektorých kandidátov vrátane moderátora lynčovať ho sa mi nepáčila. Samotný moderátor to príliš nezvládol a miesto toho aby krotil agresívne chúťky kandidátov, ešte prilieval olej do ohňa. Málo sa hovorilo o zásluhách a príliš veľa o prešľapoch. Takto si modernú žurnalistiku nepredstavujem.
Pri debate som si spomenul aj na ďalšieho Zemanovho miláčika oligarchu Kellnera, ktorý zahynul pri helicopter skiing na Aljaške, čo je poučné aj pre Mikloša, pretože aj on na helicopter skiing chodil a vždy som sa držal zásady, že sa treba učiť z chýb iných.
Pozorne som si vypočul včerajšiu asi 2-hodinovú debatu kandidátov na českého prezidenta. Musím povedať, že najlepší dojem na mňa spravil generál Pavel. Myslím, že liberálmi presýtenej českej politickej scéne by myslenie vojaka prospelo. Tiež oceňujem prísľub kandidátky Nerudovej, že nebude intrigovať a kydať špinu na konkurentov. Taký gentlemanský prísľub by som čakal skôr od muža. Nerudová priznala, že chcela euro, ale súčasná kríza v eurozóne ho neumožňuje prijať. Tiež povedala, že nebude euro pretláčať, keď bude viac ako 50% ľudí proti. Akokoľvek, euro by prospelo obchodu aj cestovnému ruchu, aj česko-slovenským vzťahom, a v šuflíku by nám ostávalo menej českých korún, a Chorváti s jeho prijatím problém nemali. Nerudová sa LGBT témam vyhla a za českú Čaputovú by som ju určite nepovažoval. Hovorilo sa aj o pandémii, ale nie covidovej, ale exekučnej, kde Česi prekonávajú všetky európske rekordy. Hovoril o tom najmä lekár Hilšler.
Čím je človek starší, tým väčší význam v jeho živote majú spomienky. Určite je to tak aj v prípade M. Gorbačova, keď si teraz spomíname na udalosti v jeho živote. Mám dojem, ako keby sa niektoré odohrali len nedávno. Smútim, ako keby zomrel príbuzný v mojej rodine.
Jeden z mála ruských osobností, ktoré som si naozaj vážil a mal som ich rád. Keď som v koncom r. 1987 ako štipendista v USA zbadal na pultoch jeho portrét na titulnej stránke časopisu Time, kde ho vyhlásili za osobnosť roka, bol som z toho prekvapený, pretože ešte stále zúrila studená vojna. A potom prišla aj Nobelova cena mieru. Michail, odpočívaj v pokoji, pre Európu si spravil veľa!
Pri čítaní istých amerických novín som raz narazil na výraz, ktorý ma prekvapil, „money is coward“, peniaze sú zbabelec. Autor chcel zrejme povedať, že z neistého prostredia peniaze „utekajú“. Dodal by som k tomu ešte jeden výraz, „money is jealous“, peniaze sú žiarlivé, čím by sa dalo povedať, že žiarlia na všetko, čo ohrozuje ich moc a autoritu.
Dobre si to napísal, Peter, to, že Slovák dnes viac dôveruje Francúzovi, Nemcovi, Rakúšanovi, Talianovi, Španielovi, Írovi alebo Angličanovi viac ako Američanovi, je holý fakt. A v demokratickom svete určite nie sme najhorší, napríklad v takej Argentíne je to oveľa horšie. Nie, nie je to zásluha len ruských trolov, ale chyba samotných Američanov, správne si vypichol niektoré príčiny. Ja ako bývalý štipendista na americkej univerzite, kde so mnou jednali slušne a priateľsky som z toho smutný, ale nepomôžem si. Upozorňoval som na to už dávno, ale mocní radšej dávajú lekcie ako by mali počúvať.
Stará generácia gentlemanov, ktorí zažili 2.sv. vojnu vymiera, napr. farmár a vojak Jimmy Carter alebo pilot a výsadkár G.W. Bush a nahrádzajú ich ľudia, ktorí ich kvality nemajú. Dospelo to tak ďaleko, že je evidentné, že Američania dnes sami pociťujú životné ohrozenie
Médiám o ktorých hovoríte a úplne s vami súhlasím, že im chýba akýkoľvek duchovný rozmer, práve naopak, zúria, keď niekto duchovný rozmer prezentuje. Sú ako grécki bohovia, ktorí stoja nad všetkým a okrem kritiky si nikto nič nezaslúži. Nečakajte, že si všimnú vaše zásluhy, ale buďte pripravení, že aj malý prešľap nafúknu do neba. Zo slobody slova spravili takú modlu, že osobne poznám ľudí, ktorým zo stoviek protichodných informácií začalo „šibať“. Dokážu rovnako pochovať za živa nielen Pelegrinyho a Fica, ale aj Matoviča a Hegera a len výnimočne majú aj oni svojich „miláčikov“. Nedávno napr. kolumnista Bárdy úplne pochoval ruskú kultúru a ducha, údajne sú mŕtve. Pritom to bol práve kardinál Korec, ktorý vrelo odporúčal čítať ruskú literatúru. Naozaj je kŕmič ruských medveďov ten, čo číta ruských klasikov? Takže im treba položiť otázku po latinsky Quo vadis?
S mladým veliteľom obkľúčených nemeckých vojsk generálom Wildenbruchom hral Hitler podobnú ruletu ako s Paulusom. Už počas urputných pouličných bojov ho dvakrát vyznamenal, len aby sa nevzdal. Frontovú mašinériu ale nebolo možné zastaviť a v deň kapitulácie Budapešti 13.2.1945 aj Wildenbruch padol do zajatia. Rusi ho asi za vojnového zločinca nepovažovali, pretože ho nepopravili, ani neposlali do Norimbergu, ale poslali na nútené práce do gulagu. Tým však osud generála nebol spečatený. Schopný diplomat Adenauer vyjednal so Stalinovým nástupcom Bulganinom prepustenie vojnových zajatcov a Wildenbruch spolu s 10 tis. zajatcami sa vrátil do vlasti v r. 1955. Zomrel v r. 1971 v Bielefelde. Na jeho príklade môžeme vidieť, že osud jeho horských strelcov, ktorí boli považovaní za najlepšie jednotky a ktorí takmer všetci padli za nič, nemusel byť až taký fatálny.
V USA by tento článok asi onálepkovali, že ho napísal „preacher“, t.j. „kazateľ“, čím by asi chceli naznačiť, že to je niečo mimo. Pritom je známe, že medzi najväčších skeptikov vojny patria práve veteráni amerických vojen. Príkladom bezhraničnej zvrhlosti propagandy je asi Hitlerom dosadený maďarský vodca Ferenc Szálaši, ktorý v úplne beznádejnej situácii v obkľúčenom meste, 3 mesiace pred koncom vojny všade hlásal, že „víťazstvo je na dosah!!!“. Chcel tým povzbudiť do samovražedného boja 80tis.maďarských a nemeckých obrancov mesta Budapešť. Padli takmer všetci, len niektorí sa dostali do zajatia a z mesta zostali len ruiny.
Príspevky redaktora Ivana Hoffmana sa mi páčia, preto by som ho chcel požiadať o láskavosť, či by mi neposkytol svoju stránku na porozprávanie jedného príbehu, pretože na Facebooku a Twitteri sa cítim byť ako persona non grata a o Telegram tiež nemám záujem. Ale keď chcete pán Hoffman, môžete ma kľudne zmazať.
Odporúčame