Ešte pre starých liberálkov - PS - prefetovaná strana neznáša dôchodcov ani liberálnych a ich 13. dôchodky by poslala Ukrajine na zbrane.
Ešte pre starých liberálkov - PS - prefetovaná strana neznáša dôchodcov ani liberálnych a ich 13. dôchodky by poslala Ukrajine na zbrane.
Vrakcína je sloboda! Hlavne tie západné, ktoré ničia srdce.😀
Liberálkovia otočili - Trump.už neohrozuje ich demokraciu liberálnu. Asi majú Covid 26 a potrebujú vrakcínu..😀
Baba Vanga (bulh. Баба Ванга), vlastným menom Vangelija Pandeva Dimitrova-Gušterova (rod. Surčevova, bulh. Вангелия Пандева Димитровa-Гущерова, rod. Сурчева; * 31. január 1911, Strumica, Severné Macedónsko – † 11. august 1996, Petrič, Bulharsko) bola bulharská nevidiaca veštkyňa.
Jej život je opradený rôznymi mýtmi. Údajne v ranom detstve prežila silnú búrku, pri ktorej prišla o zrak, ale zároveň nadobudla veštecké schopnosti. Pravda je, že počas socializmu sa tešila úcte najvyšších straníckych predstaviteľov, čo bolo v rozpore s ich materialistickým svetonázorom. Mnohé jej veštby nebudili svojho času veľkú dôveru. Napríklad o Kursku povedala: Kursk zatopí voda a nikto neprežije. Mnohí si mysleli, že má na mysli mesto Kursk a vysmievali sa tejto veštbe. Takže rovnako ako u Nostradama sa samotná veštba dá úplne objasniť až po danej udalosti.
USA by si mali dať pozor na predpovede nevidiacej baby Vangy.. ..Ako predpovedala rozpad ZSSR a vojnu s RF a pád WTC, tak predpovedala aj víťazstvo Ruska a nástup komunizmu, ktorý vyvedie spoločnosť z úpadku. Baba Vanga zomrela v r. 1996 a mnohí z východu aj západu za ňou chodili. 🤫
Šimečku by dedo Šimečka - veľký Stalinista, nakopal, ako jeho štb tatka veľkého "demokrata", ktorý neznáša ľavicu aj svojho otca. 🤫
Šéf OSN Guterres je znepokojený americkým zásahom vo Venezuele
Guterres podľa neho tiež vyzval všetkých aktérov vo Venezuele, aby sa zapojili do inkluzívneho dialógu a plne rešpektovali ľudské práva a zásady právneho štátu.
New York 3. januára (TASR) - Generálny tajomník OSN António Guterres v sobotu vyjadril znepokojenie nad americkým zásahom vo Venezuele, ktorý podľa neho predstavuje nebezpečný precedens a môže mať znepokojujúce dôsledky pre región. Uviedol to jeho hovorca Stéphane Dujarric, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
„Generálny tajomník naďalej zdôrazňuje význam plného dodržiavania medzinárodného práva vrátane Charty OSN zo strany všetkých. Je hlboko znepokojený tým, že pravidlá medzinárodného práva nie sú dodržiavané,“ uviedol vo vyhlásení Dujarric.
Jeho zabijú drogy PS Trubana. 🤫
Smer očakáva, že sa prešetrí, či Truban predával drogy
Ja som nikdy v živote drogy nepredával, ani som nič podobné nerobil…ani som nikdy drogy nepestoval,“ reagoval ešte tento týždeň líder PS. Truban sa priznal k opakovanému užívaniu marihuany a tvrdí, že pred 12 rokmi vyskúšal aj LSD
Americké ministerstvo na území iného štátu hovorí za všetko. 😀
Aj v Sýrii v hlavnej úlohe ropa a USA teroristi.
V roce 2013 byl zařazen na seznam teroristů Spojených států amerických[7] a o čtyři roky později ministerstvo zahraničí USA vypsalo odměnu 10 milionů dolarů za informace vedoucí k jeho dopadení.[8] Odměna byla zrušena v prosinci 2024 poté, co se setkal s americkou delegací.[9]
V roce 2016 Fronta an-Nusrá přerušila vazby s al-Káidou a následujícího roku se sloučila s dalšími organizacemi do Tahrír aš-Šám. Na území spravovaném Tahrír aš-Šám byly vybírány daně, poskytovány veřejné služby a obyvatelům byly vydávány průkazy totožnosti. Kritici namítají, že organizace používá autoritářské metody a potlačuje disidentu.[10
Sýrrsky "demokrat" dosadený USA
Ahmad Šara celým jménem Ahmad Husajn aš-Šar' (arabsky أحمَد حُسين الشرع; * 29. října 1982[1] Rijád), známý také pod krycím jménem Abú Muhammad al-Džaulání,[pozn. 1] je syrský revolucionář, vojenský velitel a politik, od prosince 2024 faktický vůdce Sýrie.[3][4] Od roku 2017 působil jako vůdce teroristické organizace[5] Tahrír aš-Šám, která zahájila na konci roku 2024 ofenzívu, jež vedla k pádu režimu rodiny al-Asadových a ustavení syrské přechodné vlády. V lednu 2025 byl jmenován prozatímním prezidentem Sýrie.[6]
Narodil se v syrské rodině původem z Golanských výšin. Krátce před invazí do Iráku v roce 2003 vstoupil do al-Káidy v Iráku. Mezi roky 2006 a 2011 byl vězněn americkými jednotkami. V roce 2012 založil s podporou al-Káidy Frontu an-Nusrá, která bojovala v syrské občanské válce proti režimu Bašára al-Asada. Jako vůdce Fronty an-Nusrá se postavil proti pokusům Abú Bakra al-Baghdádího začlenit tuto o
Pod jeho velením údajně docházelo k páchání válečných zločinů,[6] proto na něj byla podána žaloba a vydán zatykač Interpolu. Thaçi je spojován s vytvořením tábora Lapusnik, kde zahynulo mnoho Srbů a Albánců, dále je podezříván ze zapojení do vraždy Ahmeta Krasniciho, který býval ministrem obrany vlády Ibrahima Rugovy v „Kosovské republice“. Autor Chris Hedges ve svém článku v New York Times z 25. června 1999, který nesl název Kosovští rebelové podezřelí ze vzájemné likvidace, napsal, že Thaci zorganizoval likvidaci svých politických a vojenských soupeřů.[7] Ministerstvo spravedlnosti Srbské republiky postoupilo Mezinárodnímu soudnímu dvoru pro bývalou Jugoslávii obsáhlou sbírku důkazů a místopřísežné prohlášení týkající se zločinů spáchaných na příkaz nebo s vědomím Thaciho. Byl sice zatčen, ale zanedlouho propuštěn. Díky svým kontaktům a laxnosti mezinárodního společenství v potírání válečných zločinů spáchaných kosovskými Albánci se Thaci před mezinárodní soud v Haagu nedostal.
Thaçi je podezírán z účasti na teroristických akcích uskutečněných v květnu roku 1993 v blízkosti města Glovac, kde údajně společně s dalšími čtyřmi spolupachateli přepadl a zabil dva a těžce zranil pět dalších členů policejní hlídky, která se skládala ze Srbů a Albánců. Druhá teroristická akce připisovaná Thaciho skupině byla provedena na silnici vedoucí z města Mitrovica směr Pec, kde byl jeden policejní důstojník zabit a druhý byl ze zálohy zraněn. Roku 1997 byl v Srbsku odsouzen na 10 let vězení. V březnu se stal Hashim Thaçi politickým velitelem Kosovské osvobozenecké armády, kde dostal přezdívku Gjarpëri („Had“). V roce 1998 zahájil tajná jednání s americkými vyjednavači, v kontaktu byl s tehdejší ministryní zahraniční věcí USA Madeleine Albrightovou. Díky těmto kontaktům si vysloužil označení „miláček Albrightové“.[4][5] V roce 1999 se účastnil vyjednávání v Rambouillet jako představitel kosovské delegace.
Hashim Thaçi (* 24. máj 1968, Buroja, Kosovo) je kosovskoalbánsky politik, bývalý prezident Kosova (od 7. apríla 2016 do 5. novembra 2020). Od 9. januára 2008 do 9. decembra 2014) bol premiérom Kosova, predsedom najsilnejšej kosovskej politickej strany, Demokratickej strany Kosova, a veliteľom organizácie Kosovská oslobodzovacia armáda (UÇK). Je obviňovaný z terorizmu a zo zodpovednosti za páchanie vojnových zločinov.[1]
Z prezidentskej funkcie rezignoval 5. novembra 2020, aby ochránil úrad a obhajoval seba na medzinárodnom tribunáli v Haagu. Dočasne úrad prevzala Vjosa Osmaniová, predsedníčka parlamentu.[2] Osmaniová bola v apríli 2021 zvolená za prezidentku.[3]
Pinochet
V roku 1998, stále ako vplyvný muž v Čile, Pinochet odcestoval do Spojeného kráľovstva, aby sa podrobil liečeniu. Počas jeho pobytu v Anglicku bol na neho vydaný zatykač španielskym sudcom Baltasarom Garzónom. Pinochet bol viac ako rok držaný v domácom väzení a potom prepustený zo zdravotných dôvodov. Po návrate do Čile rezignoval na svoje senátorské kreslo po rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že trpí vaskulárnou demenciou a nemôže byť postavený pred súd za porušovanie ľudských práv. V máji 2004 čilský najvyšší súd rozhodol, že Pinochet môže byť postavený pred súd a v decembri toho roku bol následne obvinený z niekoľkých zločinov. Do svojej smrti býval v domácom väzení kvôli obvineniu z porušovania ľudských práv pri vojenskej operácii Karavána smrti, keď sa odstraňovali jeho odporcovia a tiež kvôli daňovým podvodom a sprenevere štátnych fondov vo výške 27 miliónov dolárov.
Pinochet
Rôzne nezávislé vyšetrovania a správy uvádzajú, že počas jeho režimu bolo usmrtených 1 200 až 3 200 ľudí, ďalších vyše 30 000 bolo nezákonne väznených a preukázateľne mučených.[2] [3] Tieto represie boli namierené proti celému, aj umiernenému ľavicovému spektru a týkali sa napr. aj kresťanských socialistov, ich obeťami sa navyše často stávali aj deti[chýba zdroj].
Augusto Pinochet
K moci sa dostal počas prevratu, ktorý zosadil vtedajšieho prezidenta Salvadora Allendeho, lekára a marxistu, ktorý bol prvým socialistickým prezidentom Čile. Prevrat ukončil obdobie napätých vzťahov medzi Čile a USA, ktoré sa aktívne snažili zbaviť Allendeho moci a umožnil Pinochetovi realizovať hlboké neoliberálne ekonomické reformy.
11. septembra 1973 armádne jednotky podporované tankmi a letectvom, vedené Pinochetom zaútočili na prezidentský palác a prevzali moc od prezidenta Allendeho, ktorý vzápätí spáchal po krátkom, ale intenzívnom boji samovraždu. Bola ustanovená junta vedená Pinochetom, ktorá okamžite pozastavila ústavu, rozpustila kongres, zaviedla prísnu cenzúru, zakázala činnosť ľavicovo orientovaným politickým stranám,
USA už dlho si brúsia zuby na ropu vo Venezuele. Cháveza otrávili a teraz uniesli legitímneho prezidenta Madura..
Huga Cháveza mali otráviť, domnieva sa vláda
Dočasný prezident Nicolas Maduro v utorok prisľúbil vytvorenie špeciálnej komisie, ktorá preverí okolnosti ochorenia a smrti dlhoročného lídra juhoamerickej krajiny. Podľa jeho slov chce vláda zistiť pravdu a konať na základe podozrenia, že „nášho veliteľa otrávili temné sily, ktoré ho chceli odstrániť z cesty“.
Maduro síce tvrdí, že je priskoro na objasnenie dôvodov Chávezovej choroby, no obvinil USA z existencie laboratórií so „skúsenosťami s vyrábaním chorôb“.