agentúra Reuters spolupracuje s CIA od polovive 50tych rokov minulého storočia a to hovorí samo za seba
agentúra Reuters spolupracuje s CIA od polovive 50tych rokov minulého storočia a to hovorí samo za seba
magi,
tak ---------človeka som už dávno nestretol,ako si Ty
ale pre Tvoju informovanosť
Dlh USA je v tejto chvíli = 20 792 899609 780 dolárov,
Dlh Ruskej federácie je = ....194 691 640 000 dolárov !
Takže kto viacej rozhadzuje "dochodky babusiek a tela ich vnucikov " ??????
presvedč sa na vlastné oči
https://www.nationaldebtclocks.org/debtclock …
USA žijú len vďaka vojnám vedenými USA voči ostatným krajinám sveta a tomu, že dolár je napojený na ropu .....
ale aj tomu príde raz koiec...cena papiera, na ktorom je vytlačení jednodolárová bankovka má väčšiu cenu, než ten jeden dolár ...
magi, zase dokazuješ,aký si úbohý a nemúdry,
choď sa pozrieť do Ruska osobne a uvidíš na vlastné oči splachovacie WC v ruských bytovkách
apropo, aj na Slovensku je ešte veľa obcí, kde sú latríny,
stále sa nájdu blázni typudezertér,či obrábač kovov, či kyprič pôdy,atd,ktorí vykrikujú ma rusov a Putina rôzne nezmysly, opakujú len americké drísty, len aby zakryli pravdu o sýrii a úlohe Ruska v boji proti teroristom Islamského štátu.
Títo amroriťolezi by si mali prečítať starší článok, ktorí hovorí o tzv. umiernenej opozícii,ktorá bojuje proti Aádovi, či proti právoplatnej vláde.
takže riťolezi, prečítajte si
Rusko v štátnom rozpočte počítalo s cenou ropy na úrovni 40 dolárov za barel.... akákoľvek vyššia cena ropy je teda pre rusko superprínosom !
Od ceny ropy sa odvíja aj ecna plynu a teda Rusko "zarába" na cene plynu opäť..
Neprajníci Ruska musia byť teda zúfalí z rastu cien ropy a plynu - nepodarilo sa im položiť Rusko na kolená - naopak, ruská ekonomika rastie a silnie ...
Churchillov vojenský poradca a náčelník anglického generálneho štábu maršal Alan Brooke, ktorý premiéra vždy považoval za génia,bol v tomto prípade zdesený.Nazval ho dokonca vojnovým štváčom. Sir Brooke si napísal do svojho denníka,že Churchill „túži po ďalšej vojne“. Obavami sa netajili ani sami plánovači Operation Unthinkable
Upozorňovali premiéra na veľmi početnú prevahu Červenej armády. V mužoch i zbraniach. Varovali ho,že nepôjde o žiadnu bleskovú vojnu, ale treba rátať s totálnou vojnou. Dlhou a nákladnou. A s veľmi neistým koncom. Bodku za Churchillovou víziou vojny proti ZSSR urobil list od amerického prezidenta Trumana, v ktorom mu dal jasne najavo, že Američania odmietajú hrať akúkoľvek úlohu v tomto jeho pláne. Churchill sa pritom dosť spoliehal na hrozbu použitia amerických atómových bômb.
Záver plánovačov Operácie Nemysliteľné napokon znel - je to skutočne nemysliteľné. Dvadsiateho druhého mája 1945 odovzdali generáli premiérovi svoju správu - napadnutie ZSSR sa nekonalo
Počítal s tým, že komunistická ríša je už vojnou taká vyčerpaná, že po nečakanom rýchlom a silnom útoku sa Červená armáda zosype, čo Stalina donúti sadnúť k rokovaciemu stolu a Spojené štáty a britské impérium budú môcť vnútiť Sovietskemu zväzu svoju vôľu.
Predpokladal, že do vojny by sa zapojilo okolo sto divízií vrátane desiatich divízií wehrmachtu asi so stotisíc mužmi, ktoré Angličania zajali a držali na severe Nemecka a na juhu Dánska.
Na začiatku malo zaútočiť 47 britských a amerických divízií na sovietske vojská sústredené v okolí Drážďan a v Poľsku a vytláčať ich z Európy. Súčasťou plánov bolo tiež masívne bombardovanie veľkých sovietskych miest vrátane Moskvy. Mala sa pri tom použiť taktika kobercových náletov ako v prípade Drážďan, keď počas jednej noci zničilo spojenecké letectvo celé mesto a zabilo stotisíc ľudí.
Sedemnásteho mája 1945 píše generálovi H. L. Ismayovi pre výbor náčelníkov štábov: „Akékoľvek znižovanie stavu veliteľstva bombardovacieho letectva je nevyhnutné zastaviť. Akékoľvek znižovanie stavu letectva operujúceho z Britských ostrovov s výnimkou veliteľstva pobrežného letectva treba zastaviť. V oboch prípadoch možno udeliť dovolenky iba tam, kde je to nevyhnutné, ale štruktúru ani počet perutí nemožno až do prijatia ďalších rozkazov z vojnového kabinetu obmedzovať.“
Churchill, podobne ako Hitler, nemal v úmysle vyhlasovať bývalému spojencovi vojnu, ale prekvapivo zaútočiť. Aspoň podľa plánov Operation Unthinkable. Určený bol aj deň D. Malo to byť 1. júla 1945. Na rozdiel od Hitlera však Churchill neplánoval zničiť Sovietsky zväz, ba ani nemienil okupovať jeho územie. Išlo mu o Európu.
O zvrátenie situácie, keď vzhľadom na priebeh záverečných bojov vojny sa väčšia časť Európy ocitla v sovietskej zóne, a teda pod vplyvom ZSSR.
Vo chvíli, keď Churchul rozmýšľal o začiatku novej vojny,prezidentovi H. S. Trumanovi napísal: „Som hlboko znepokojený európskou situáciou. Dozvedám sa, že polovica amerického letectva nasadená v Európe sa už začala presúvať na tichomorské bojisko. Noviny sú plné správ o veľkých presunoch amerických pozemných jednotiek z Európy. Na základe predchádzajúcich opatrení pravdepodobne aj naše armády podstúpia výrazné zníženie stavov."
V dňoch, keď jeho náčelníci štábov pripravovali v najväčšej tajnosti konečnú verziu Operation Unthinkable, Churchill podnikal všetko možné, aby udržal vojská západných spojencov na európskom bojisku. Deviateho mája 1945 píše hlavnému veliteľovi spojeneckých expedičných síl v Európe generálovi D. D. Eisenhowerovi: „S istými obavami som sa dozvedel, že Nemci majú zničiť všetky svoje lietadlá in situ. Dúfam, že tento postup, pokiaľ ide o zbrane a ďalšie druhy výzbroje, nebude prijatý. Jedného dňa ich možno budeme veľmi potrebovať...“
„Zničenie nemeckej vojenskej moci so sebou prinieslo i zásadnú zmenu vo vzťahoch medzi komunistickým Ruskom a západnými demokraciami.Naše krajiny stratili spoločného nepriateľa,ktorý bol takmer jediným putom našej jednoty,“napísal vo svojich memoároch Churchil o dňoch na sklonku vojny.
Z nich sa tiež dozvedáme,čo považoval po kapitulácii Nemecka za ďalšie praktické body svojej stratégie a politiky a z čoho vychádzal
Po prvé,že sovietske Rusko sa stalo smrteľným ohrozením pre svet.
Po druhé, že proti šíreniu komunizmu musí byť ihneď vytvorený nový front.
A po tretie, že tento front by mal byť v Európe vytvorený čo najďalej na východe.
Karty Churchillovi nečakane zamiešala náhla smrť amerického prezidenta F. D. Roosevelta 14. 4.1945. Jeho najbližší spojenec zomrel v čase, keď, ako napísal, „sa rozhodovalo o politických a vojenských cieľoch najvyššieho významu“. Ťažko sa mu sledovalo, ako Američania začali hneď po definitívnej porážke Hitlerovho wehrmachtu opúšťať európske bojisko.
Plány Operácie Nemysliteľné boli v mnohom podobné nemeckému plánu Barbarossa spred pár rokov.
Vojnové spojenectvo so Sovietskym zväzom bral preto veľmi pragmaticky - ako možnosť urýchliť porážku Hitlera a nacizmu. Nijako sa tým netajil.
Konal vždy v duchu slov svojho predchodcu na poste britského ministerského predsedu z 19. storočia Henryho Templa, lorda Plamerstona, ktorý povedal: „Bolo by úzkoprsé predpokladať, že môžeme niektorú krajinu označiť za večného spojenca alebo trvalého nepriateľa Anglicka. Nemáme večných spojencov a nemáme ani trvalých nepriateľov. Naše záujmy sú večné a trvalé a o tieto záujmy sme povinní dbať.“
Churchill si túto filozofiu do bodky osvojil a riadil sa ňou po celý čas politickej kariéry. V záujme britského impéria bol pripravený kedykoľvek prezliecť kabát a urobiť zo spojenca nepriateľa a naopak. Bolo to tak aj v roku 1945.
úradoval škriatok má byť
Po napadnutí ZSSR došlo konečne k dohode medzi ZSSR,V.Britániou, Franciou a USA,,ktorej jediným cieľom bolo porazenie Hitlera.
No napriek tejto dohode a požiadavkám ZSSR váhali USA,V.Británia s otvorením druhého frontu proti Nemecku ešte veľmi dlhý čas.
Otvorili ho až vo chvíli, kedy bola už porážka Nemecka len otázkou času, a nemohli pripustiť, aby jedinú zásluhu na ukončení vojny – mal Stalin a ZSSR. Nehovoriac o prípadných fatálnych zmenách vo vplyve na vývoj politiky v Európe,
Ako to dopdlo vieme všetci.
Málokto si chce však priznať, že v r. 1945 V.Británia, konkrétne Churchil chystal vojnu proti ZSSR
Je paradoxom, že po skončení 2.sv.vojny v europe Churchil plánoval napadnúť ZSSR podobne ako Hitler
Churchill,podobne ako Hitler,nenávidel ZSSR považoval ho za najväčšie zlo,proti ktorému treba bojovať a zničiť ho.
Pravda o existencii Operation Unthinkable vyšla najalo až po sprístupnení časti tajných britských a amerických archívov v roku 1998 a 2009.
Bola následkom série nesprávnych politických krokov, porušovania zmlúv z Versailles a Saint-Germain, a špekulatívnej politiky mocností Veľkej Británie,USA , Francúzska a Talianska
Už po napadnutí Poľska bolo jasné, že Nemecko sa nezastaví a priamym následkom útoku bolo vypovedanie vojny zo strany Londýna a Paríža. No napriek tomu mocnosti výraznejšie nekonali. Neskôr došlo k napadnutiu Francúzska, a je paradoxom doby, že dohoda o kapitulácii bola podpísaná v rovnakom železničnom vagone, kde podpisovalo svojho času kapituláciu – Nemecko, po prehratej I. svetovej vojne. Po napadnutí ZSSR došlo konečne k dohode medzi ZSSR,V.Britániou, Franciou a USA,,ktorej jediným cieľom bolo porazenie Hitlera.
vojny – mal Stalin a ZSSR. Nehovoriac o prípadných fatálnych zmenách vo vplyve na vývoj.
A tak došlo 23. augusta 1939 k tomu, čo v podstate bolo logickým vyústením situácie – Stalin pochopil, že na dohody s Francúzmi a Britmi sa spoliehať nemôže, a tak pristúpil na vytvorenie paktu, ktorý sa zdal výhodný a bol presne tým, čo pred ním roky robili nespoľahliví partneri Prahy a Viedne – hodil konkurenčnej beštii kus mäsa v podobe dohody o rozdelení vplyvu v nádeji, že získa čas. Ten čas, ktorý mu chýbal na obnovenie a prezbrojenie armády
Následkom podpísania paktu bolo obsadenie pobaltských republík, rozdelenie Poľska a vytvorenie spoločnej nemecko-sovietskej hranice, či zimná vojna s Fínskom. Vojna, v ktorej papierovo podporovalo Nemecko Stalina a materiálne – Fínsko (hoci potichu). Bola to vojna, ktorú Stalin nevyhral, dalo by sa skôr povedať, že dosiahol územné zisky … nič viac. Nakoniec aj tak došlo k útoku Nemecka na ZSSR
.Ale Zimná vojna, ktorá prebehla, nebola následkom paktu Molotov – Ribbentrop, ako sa snažia pseudohistorici podsúvať.
O dva roky neskôr došlo k uzatvoreniu prvej zmluvy medzi Nemeckom a ZSSR, ktorá sa dotýkala vojenskej spolupráce
e paradoxom, že táto zmluva bola uzatvorená ako priamy dôsledok medzinárodnej konferencie v Taliansku, na ktorej boli Nemecko a Rusko v diplomatickej izolácii, pretože ostatné krajiny rokovali hlavne medzi sebou a samostatným kontaktom a jednaniam s týmito krajinami sa vyhýbali.
V r. 1937 začal naznačovať A. Hitler veľmociam, že hodlá obnoviť mocenské postavenie Nemecka na starom kontinente, a nehodlá sa definitívne riadiť obmedzeniami, ktoré boli zakotvené v zmluve z Versailles.Najprv došlo k anšlusu Rakúska,kde vnikli nemecké jednotky na údajné pozvanie rakúskej vlády 12. 3.1938.
V septembri rovnakého roku došlo ku konferencii v Mníchove,kde Francúzsko a Spojené kráľovstvo na základe politiky ústupkov a nasmerovania Hitlera na ZSSR porušili spojenecké zmluvy s československou republikou a súhlasili s odtrhnutím Sudet,a neskorším úplným rozbitím československého štátu
Aj vo výzbroji bolo Nemecko významne obmedzené – napríklad len na šesť vojnových lodí. Sotva sa zmluvy vyjednali, okamžite začínali problémy.
Pozadie problémov bolo ľahko čitateľné – Francúzsko a Spojené kráľovstvo si chceli zachovať na jednej strane impériá, na strane druhej sa obávali následkov revolúcie v bývalom cárskom Rusku, a snažili sa čo najviac oslabiť mocnejúceho konkurenta. A tak v politike razili praktiky izolácie – čo sa nakoniec prejavilo tak, že po nástupe Hitlera k moci porušili Briti zmluvy z roku 1919, a nielen pripustili opätovnú obnovu nemeckej armády, ale aj vybudovanie námorných síl, na ktorom sa aj sami aktívne podieľali. O čosi neskôr sa ticho prizerali remilitarizácii Porýnia, čo tiež zakazovali zmluvy z roku 1919. Priamym následkom vývoja bol najprv atentát na rakúskeho diktátora E. Dollfussa 25. júla 1934, ktorý bol spáchaný rakúskymi nacistami na podnet mocnejúceho A. Hitlera, ktorý sa potreboval zbaviť prekážky pri budúcom spojení Rakúska a Nemecka.
Zimná vojna, tak sa označuje vojna medzi stalinským ZSSR a Fínskom, nevznikla sama od seba, a nebola ani nepredvídateľným vývojom.
Ak niekto tvrdí, že tento konflikt bol priamym následkom paktu Molotov – Ribbentrop, opäť klame.
Medzi ZSSR a Nemeckom boli v medzivojnovom období podpísané dve významné zmluvy – prvou bola zmluva o vojenskej spolupráci, podpísaná v roku 1936, a druhou spomínaný pakt Molotov – Ribbentrop, ktorý mal stalinskému ZSSR poskytnúť čas na obnovu armády.
Takže – čo predchádzalo zimnej vojne a napadnutiu Fínska ? V roku 1919 uzreli svetlo sveta dve významné zmluvy – mierová zmluva z Versailles, a zmluva zo Saint-Germain. Obe zmluvy riešili nielen povojnové usporiadanie na starom kontinente, ale aj status Nemecka, ktoré stratilo územia, malo obmedzený rozsah pozemnej armády i námorníctva, a samozrejme malo platiť aj reparácie – hlavne Francúzsku. Okrem toho zmluvy zakazovali spojenie Nemecka s Rakúskom, a to akýmkoľvek spôsobom.
V roky 2012 Američania podporili založenie Islamského štátu ako zbraň na zmenu vlády a ktorý sa dnes stal reálnou hrozbou pre export terorizmu do sveta. Súčasný boj USA proti IS je len fantómovým divadlom, ktorý bojaschopnosti džihádistov nijako neublížil.
Nebyť Ruska, IS by v Sýrii vyhral.
Avšak aj teraz vidieť, že USA si neprajú likvidáciu IS a že USA dopredu plánovali útoky na Damašk spolu s IS
Vojna v Sýrii je ukončenie oblúku, ktorý začal ešte v roku 2013, keď sa Rusi postavili na odpor proti americkým plánom na bombardovanie Sýrie.
Zasahovanie do plánov geopolitického hegemóna sa neodpúšťa, preto Američania zahájili aktivity na získanie Ukrajiny a Krymu, s následným tlakom na pozície Ruska na Kaukaze a na juhu.
Prakticky nič z toho nevyšlo, rok 2014 a začiatok roka 2015 bolo obdobím pokusom vytvoriť pre Rusko situáciu, v ktorej sa jeho sily viazali na Ukrajine.
Po neúspechu tejto ofenzívy sa USA opäť vrátili do Sýrie a pokúšali sa dokončiť to, o čo sa spolu so spojencami – Katarom, Saudskou Arábiou, Tureckom a Izraelom začali ešte v roku 2011.
Nevyšlo im to
Problém USA je jednoznačný, spolu s Katarom ,Tureckom a Saudskou Arábiou z rôznych dôvodov stavili od začiatku všetko na kartu likvidácie režimu Bashar al-Assada. Prvý nápor po rozpútaní „revolúcie“ režim ustál, za pomoci Iránu a Hizballáhu začal dokonca dosahovať aj úspechy.
Medzinárodne právo zakazuje intervenciu do vnútorných záležitostí štátu.
USA sa však bez súhlasu a pozvania sýrskej vlády usilovali a usilujú o rozšírenie sfeŕy vplvu na Blízkom východe a následne vo svete.
USA svetový policajt - vždy prítomný hráč pri riešení občianskych vojen a konfliktov, no hlavne na Blízkom východe, od začiatku konfliktu podporoval Sýrsku slobodnú armádu . Americká vláda posielala sýrskym rebelom neletantnú pomoc, no CIA mala a má program na výcvik a výzbroj týchto skupín. V tomto im pomáhali predlžené ruky USA v regióne – Turecko, Katar a Saudská Arábia.( Turecko sa po zostrelení ruského lietadla dalo na stranu Ruska)
Rusko im v tom urobilo škrt cez rozpočet,keď na pozvanie legitímnej sýrskej vlády poskytlo vojenskú pomoc Asádovi v boji proti teroristom z IŠ.Spoločne vytlačili teroristov z väčšiny sýrskeho územia
Odporúčame