Podľa tureckej ústavy z roku 1937 „každý, kto žije na území Turecka, je Turek“. Kurdi dostali nálepku „horskí Turci“. Turecká vláda naposledy odmietla kurdskú autonómiu v roku 1992. Ešte rok predtým, hneď po porážke Saddáma, Kurdi vyhlásili, že by sa uspokojili aj s nezávislým štátom na území severného Iraku, kam by sa postupne mohli prisťahovať aj ich súkmeňovci z Turecka a Iránu. Iracký Kurdistan by však neuživil ani polovicu z 28 miliónov Kurdov. V tureckom Kurdistane by sa síce uživili všetci Kurdi, ale Turci sa takéhoto posilnenia odbojnej menšiny obávajú. Ak by teraz Američania, v rámci federalizácie Iraku, vytvorili autonómiu – iracký Kudistan, z Turecka i Iránu by sa do Iraku prisťahovali státisíce Kurdov. Tureckí Kurdi by však okamžite chceli rovnakú autonómiu. Turecká vláda a parlament by to určite odmietli a odveký turecko-kurdský konflikt by vzbĺkol nanovo. Preto Turci projekt kurdskej autonómie v Iraku považujú za americkú diverziu.


