Odpoveď je taká jednoduchá, až sa ju niektorí boja vysloviť – áno, sú to prírodné zdroje. Tentoraz však nejde o ropu ,ktorá sa síce v Sýrii ťaží, ale jej množstvo je z globálneho hľadiska nezaujímavé, ale najdôležitejšiu energetickú surovinu najbližších desaťročí – plyn.
25. júla 2011 podpísali v iránskom Búšehri (v tom istom meste, v ktorom bola rok predtým spustená prvá iránska jadrová elektráreň) predstavitelia Iránu, Iraku a Sýrie memorandum o výstavbe plynovodu Iránska magistrála. Od začiatku ho predstavovali ako alternatívu k plánovanému plynovodu Nabucco, ktorý sa mal ťahať z Kaspického mora, lebo napriek vyhláseniam politických predstaviteľov západných štátov bolo odborníkom jasné, že kaspická ropa nedokáže nahradiť ruské dodávky ropy do Európy. Napokon, tento krok inicioval práve Irán, ktorý bol rok predtým odstavený od projektu Nabucco v dôsledku sankcií za jeho jadrový program.
