Ako môže niekto dnes neveriť v zázraky?
Námietky škótského filozofa Davida Huma proti zázrakom obsahovali tri hlavné body:
1. Zázrak je porušením zákonov prírody…
Ako je to s námietkou, že zázraky sú „porušením zákonov prírody“, a preto nemôžu byť pravé? Na prvý pohľad sa to môže zdať presvedčivé; ale rozoberme si, čo sa týmto argumentom vlastne hovorí. Zázrak môže byť zvyčajne definovaný ako niečo, čo sa deje nad rámec normálnych zákonov prírody (Hovoríme „zvyčajne“, lebo niektoré zázraky v Biblii môžu súvisieť s prírodnými javmi, ako sú zemetrasenia alebo zosuvy pôdy. Sú však považované za zázraky, lebo sa stali presne v čase, keď boli potrebné, a boli teda zjavne výsledkom Božieho riadenia. — Jozua 3:15, 16; 6:20.) Je to taký neočakávaný jav, že jeho pozorovatelia sú presvedčení, že boli svedkami nadľudského zásahu. Takže táto námietka v skutočnosti znamená: ,Zázraky sú nemožné, lebo sú zázračné!‘ Nebolo by však lepšie najprv zvážiť doklady a až potom vyvodiť záver?