Praktická schopnosť hovoriť v inom slovanskom jazyku je dnes cnosťou (poľština, lužická srbčina, slovinčina, chorváčtina, srbčina, bulharčina). Kiež by ju kultivovali neochvejní ruso- a putinofili, všeslaviani a iní hrdinovia, sústredení nielen v týchto diskusiách. Totiž, nejestvuje len jazyk český a ruský - ak prihliadame na zrozumiteľnosť a potom prevládajúcu ideovopolitickú orientáciu našich slovanotrollov...