to by som chcel vedieť kde sú tie tisícky hektárov lesa. uviesť to môžeš odkazom cez ZBGIS
to by som chcel vedieť kde sú tie tisícky hektárov lesa. uviesť to môžeš odkazom cez ZBGIS
ale to aj robím. toto však nie platforma pre ponúkanie riešení. je to tom, aby si vlastníci uvedomili, že sa musia zodpovednejšie správať a spravovať svoj majetok. bez ohľadu na rozdrobenosť a iné problémy, bez ohľadu na to, že štát postavil vlastníctvo do úlohy štatistu (napríklad z pohľadu priamych platieb). Lebo sa mi zdá, že si neuvedomujete dôsledky a následky tohto rozhodnutia na vaše vlastníctvo.
viď diskusiu s MeinGeist.sk
Ani nemusíš. Pre banky, kupujúcich je podstatný platný výpis z listu vlastníctva a vo vyššie popísanom prípade to tak fungovalo. Ani z listu vlastníctva s úplnou históriou by si nič nezistil. A na mieste pána Franca sa ocitol štát. Je na tom niečo nezrozumiteľné?
projektant pozemkových úprav. som aj autor tohto článku.
Na rýchlostnej komunikácii medzi Prievidzou a Novákmi sa po 40 rokoch začali zapisovať kúpne zmluvy, ktoré do tohto času boli vedené v tzv. pomocných registroch katastra nehnuteľností, nepracovalo sa s nimi v ROEPoch, takže akoby neexistovali. Za tých 40 došlo k podstatným zmenám vo vlastníctve formou dedičských konaní a kúpnopredajných zmlúv. A ak si tam možno pár rokov dozadu kúpil pár hektárov pozemkov a na nich začal hospodáriť (možno na náhradných alebo podnájomných pozemkoch) a zrazu ťa vyzve Slovenská správa ciest, že tvoje pozemky už boli vykúpené a na liste vlastníctva bude k tvojmu podielu vedené duplicitné vlastníctvo a stratíš nárok na náhradné/podnájomné pozemky. Vinou štátu si kúpil už pozemok, ku ktorému tvoj právny predchodca nemal právny vzťah. A vyzve ťa na vrátenie pozemku a ak to nespravíš dobrovoľne, odkáže ťa na súd. V akej pozícii sa budeš nachádzať?
Ten prechod osobného užívania na vlastníctvo má analógiu v §15 zákona o pozemkových úpravách (náhradné užívanie pozemkov). Myslím tým, že museli mať pôdu, ktorú vložili do družstva. Pri ROEPoch sa už rešpektoval tento stav a veľmi hrubo povedané, vlastníci prišli k pozemkom bez nutnosti poskytnúť náhradu.
Mimochodom §15 zákona č.180/1995 bol zrušený ústavným súdom a pokusy na jeho obídenie vidieť v údajoch katastra nehnuteľností dodnes - vlastníci len s údajom názov obce (aby nebol v kategórii známych vlastníkov s neznámym pobytom). V ROEPoch ak bolo uvedené mesto bydliska, muselo byť uvedené aj súpisné číslo a minimálne dátum narodenia a zmeny boli vykonané až po zápise ROEP.
Riešil som ROEPy a stretol som sa s takýmito prípadmi. Spravidla sa neriešili v prospech vlastníkov, čo sa prídelov vzdali (poznamenávam, že vzdanie muselo byť písomné). Vlastníci to však aj tak obišli vydržaním.
Ja som to zovšeobecnil. Myslíš, že NAKA sa bude zaoberať každým podobným prípadom? Ak by som článok nazval Na mieste pána Franca môže byť takmer každý vlastník pozemkov tak by to nebola obhajoba špekulatívnej kúpy? Ale oni môžu byť takisto aj na mieste pána Kisku, a poznám dosť takých prípadov. To by oni potom nemali mať právo na ochranu? Preto nie sú detaily tejto konkrétnej kauzy podstatné. V zákonoch máme dostatok možností ochrany majetku a užívania pozemkov a niekedy stačí ich len dodržiavať- Môžeš to sledovať napríklad na vývoji legislatívy o oblasti vydržania vlastníctva. A vyžadovať dodržiavanie zákonov nielen vlastníkmi, ale aj samotným štátom, napríklad v oblasti evidencie nájomných zmlúv.
Mal by si čítať s porozumením: S takýmito problémami sa stretávajú vlastníci pozemkov takmer neustále.
Ešte raz, toto nie o konkrétom prípade. Asi ti stačí to, že nájdeš v článku slovo Kiska a už viac nečítaš. Toto je probléme, ktorý sa môže týkať aj teba a ani nevieš, ako ľahko to ide. A keď sa to bude týkať teba, a budeš v pozícii pána Kisku, tak vrátiš byt pôvodnému vlastníkovi? Budeš sa odvolávať na túto kauzu? Alebo budeš chcieť aby súd rozhodol ináč?
Tu vôbec nejde o tento konkrétny spor. Nový vlastník častokrát ani pri najlepšej vôli nedokáže posúdiť históriu nehnuteľnosti z pohľadu všetkých možných rizík a osobne poznám len veľmi málo vlastníkov, ktorí sa o to skutočne zaujímali. Ide o to, že štát nedokáže takéto veci riešiť, a ak ich rieši, tak na úkor niekoho iného, viď napr. usporiadanie pozemkov v záhradkárskych osadách, zákon o predaji poľnohospodárskej pôdy a podobne.
Mimochodom, existujú dva nálezy ústavného súdu, týkajúce sa podobných prípadov. Ak sa náhodou dostanete do podobného sporu, vyberte si ten, ktorý vám vyhovuje.
ak sa budú farmári, hlavne tí veľkí správať tak, ako sa správajú, tak vlastník dá prednosť predaju pred nájmom a potom naozaj "postupne prejde pôda do rúk zahraničných investorov, či už priamo alebo cez medzistupeň finančných skupín". Ak cena, ktorú ponúkajú tieto skupiny rádovo prevyšuje bežný nájom na desiatky rokov, tak je pochopiteľné, že jej vlastníci neodolajú. A ak farmári chcú dotácie také, aké majú ich západní susedia, tak by sa mali voči vlastníkom aj správať.
Pozrite si ZBGIS, koľko je tam zapísaných nájomných zmlúv, skoro žiadne - a potom by otázka kontroly nebola vôbec podstatná, lebo kontrola by na základe údajov PPA (LPIS) a údajov katastra nehnuteľností bola automatizovaná a objektívna a okamžitá. Nikto by si nemohol žiadať priame platby za pôdu, ku ktorej nemá právny vzťah a vlastníci by vedeli, kto na ich pôde naozaj hospodári.
Štát by mal chrániť pôdu hlavne ekonomickými nástrojmi, nie obmedzeniami pomocou zákonov, ktoré sa dajú relatívne ľahko obísť.
podľa toho, čo píšeš je predpoklad, že si nikdy nebol účastníkom pozemkových úprav. alebo aktívnym účastníkom. problém dostať sa k pôde po pozemkových úpravách nie je v pozemkových úpravách, ale v prístupe účastníkov konania. pozemkové úpravy neriešia vlastníctvo, ale nové priestorové usporiadanie pozemkov. ak máš problémy, tak využívaj zákon o pozemkových úpravách a správnom poriadku a buď aktívny.
Tento princíp zo zákona o pozemkových úpravách a podporu nemôžu uplatniť ostatné skupiny obyvateľov, napríklad obyvatelia bytoviek mestských sídlisk postavených pred rokom 1989, vidieckych sídiel, vlastníci rodinných domov, kde nie sú pod nimi vysporiadané všetky vlastnícke vzťahy a vlastníci bytov sú v nevýhode voči vlastníkom týchto pozemkov. Tieto vzťahy sa v dôsledku historického vývoja vlastníctva nedajú usporiadať. Tento princíp si nemôžu uplatniť ani obce, ktoré zdedili nevysporiadané komunikácie.
Pozemok sa nemusí vyvlastniť. Stačí, ak by zákonodarca postupoval rovnako, ako v prípade marginalizovaných skupín obyvateľstva, myslia sa tým rómske osady. Štát by mal poskytovať rovnaké výhody všetkým a novela zákona č.330/1991 Z.z. zaviedla nové kategórie užívateľov, ktoré budú profitovať na úkor ostatných. V prvom rade sa jedná o sídla marginalizovaných skupin obyvateľov, pre ktoré sa vlastníctvo vysporiada na úkor štátnej pôdy a druhú skupinu užívateľov poľnohospodárskych dvorov, kde sa môže podobným spôsobom vysporiadať vlastníctvo, opäť na úkor štátnej pôdy. Prečo takéto výhody neposkytne aj normálnym vlastníkom?
bohužiaľ, nájom je tak nízky, že ak cena pozemku, ktorú ponúkne záujemca je taká, že za toľko peňazí nedostane v nájomnom za celý život, tak ju predá. ale zlý je ten vlastník, nie ten, kto ho k tomu nepriamo prinútil.
len tak mimochodom, prečo nemá družstvo zapísanú žiadnu nájomnú zmluvu v katastri (na základe náhodne vybratých LV, alebo pozemkov v svojom hospodárskom dvore)? aj keď sa vám to nezdá, chráni tým seba a svojich vlastníkov pred špekuláciami, umožní získať pôdu pre mladých farmárov a podobne.
a čo takto podporiť mladých farmárov. ktorí sú podľa názoru autora sú zanedbateľnou omrvinkou, viď https://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/c… (alebo ďalšie články).
na druhej strane je aj od štátu minimálna podpora malých, a hlavne mladých farmárov, u ktorých je predpoklad, že vytvoria a vychovajú konkurenciu pre veľkofarmy, ktoré autor preferuje ako záchranu.
malí farmári, takých ako ich vidieť na západ, nemohli prežiť, veď ani nevznikli, nehľadiac na takmer žiadnu podporu štátu, https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/41…
veľkí hospodári majú problém vydať malým farmárom aj 5 hektárov, hoci hospodária na tisíckach, viď https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/46…
za posledných pár rokov prakticky nevyužiteľný §12a zo zákona č.504/2003, od 01.05.2018 s možnosťou vyčlenenia plôch aj z menšinových podielov parciel
prechod podľa §12b, teda prechod náhradných pozemkov do podnájomných zmlúv tiež nie je výhrou a bude znamenať zníženie prístupu k pôde
20% užívateľov, ktorí hospodária na 80% poľnohospodárskej pôdy s podporovalo pozemkové úpravy tak, že za posledných 8 rokov neboli začaté žiadne
všetko je k dispozícii: zákon č.162/1995 Z.z. §1, ods. 1) o povinnosti zápisu nájomných zmlúv, §74 o priestupkoch a sankciách, pričom priestupkom je nezapísanie nájomnej zmluvy do katastra, zoznam užívateľov, ktorým boli vyplatené priame platby za užívanie poľnohospodárskej pôdy a údaje katastra nehnuteľností s nezapísanými nájomnými zmluvami. A tie sa nezapisujú približne od roku 2003, kedy sa začali vyplácať priame platby.
Odporúčame