Nuž medzi týmito fanúšikmi to vrie odjakživa. Osobne som bol na zápase v Trnave, keď v r. 1968 padla tribúna - dokonca na tom istom mieste. Je fakt, že to boli prevažne Slovanisti - ale to už bolo tak - svoji k svojim. Bol som našťastie úplne hore. Ale - kultúra fanúšikovania bola podobná ako dnes - na vlaku, ktorý viezol slovanistov domov bolo vybitých množstvo okien - osobne som prišiel o hodinky - keď som si chránil hlavu pred podvalovou skalou. Len pocit - prečo to nebolí ? O chvíľu som to na hodinkách zistil - cimpr-campr. Ovládať emócie fanúšikom v takom veku bolo vždy ťažké – v súčasnosti je ten vek už podstatne vyšší. Ale nie je celkom pravda, že by to tam smerom na západ bolo horšie ako u nás – dokonca v Anglicku sú pre takýchto fanúšikov až doživotné tresty zákazu chodienia na futbal.


