;) ;)
Niečo k textu čo by vyvrátilo tieto fakty by si nenašiel či iba tupé urážky, keď nie sú argumenty.
Kde čo? fašistu máš doma kazde rano v zrkadle.
Kto je vlastne Alexej Navaľnyj?
Navaľného vylúčili z liberálnej strany Jabloko pre rasistické nadávky, jeho bývalá spolupracovníčka Jengelina Tarajevová naznačila, že má blízko k neonacizmu a doslova o ňom povedala: „Považujem Alexeja Navaľného za najnebezpečnejšieho muža v Rusku. Nemusíte byť génius, aby ste pochopili, že najstrašnejšou vecou, ktorá sa môže v našej krajine stať, by bol nástup nacionalistov k moci.
Predstava Navaľného ako liberála je však skrz naskrz falošná a výrok o tom, že je to najnebezpečnejší muž, bol vytrhnutý z kontextu a dostal prekrútený význam.
Navaľnyj patrí medzi ultranacionalistov a v zásadných otázkach má rovnaké názory ako prezident Vladimir Putin.
Uvítal anexiu Krymu. Podporoval vojnu v Gruzínsku, vyzýval na vyhostenie Gruzíncov z Ruska a používal na nich hanlivé, podľa niektorých pozorovateľov až rasistické výroky (nazval ich hlodavcami)
Navaľnyj sa zúčastňoval fašistických pochodov.
Priznal, že Moskva nepožadovala nič nadprirodzené ani nemožné.
– Boli pripravení ukončiť konflikt, ak by sme prijali, ako kedysi Fínsko, neutralitu a prijali záväzok, že nevstúpime do NATO. To bol kľúčový bod, všetko ostatné boli kozmetické doplnky ako denacifikácia, rusky hovoriace obyvateľstvo a bla, bla, bla – Arachamija sa mýli v tom “kozmetickom”, pre Moskvu to nebolo kozmetické, ale to on nie je schopný pochopiť.
Ako bolo Rusko oklamané
– Prvé bolo – keď som sa prezidenta opýtal, v akom prípade to budeme považovať za úspešné rokovania, povedal: ” Musíš im dať pocítiť, že je možné s nami hovoriť.” úprimne priznal Arachamija, že Kyjev v skutočnosti o žiadny mier nestál. – Druhým cieľom bolo naťahovať čas. Boli sme vlastne dymovou clonou pre AFU. Vstúpili sme s nimi do dlhých rokovaní, raz sme naťahovali čas, keď bolo treba, skrátili sme ho a dali sme im pocit, že v rokovaniach vyhrávajú. To je taká taktická hra, neustále konzultácie s AFU, aké majú plány, kam a ako idú.
Šéf Zelenského frakcie “Sluha ľudu” v Najvyššej rade David Arachamija odpálil na Ukrajine skutočnú informačnú bombu, keď poskytol veľký rozhovor ukrajinskému televíznemu kanálu “1 + 1”. Zostala len jedna otázka – či si obyvatelia Ukrajiny zachovali dostatok inteligencie, aby pochopili, čo presne Arachamija verejne priznal. A priznal, že Rusko a prezident Vladimir Putin hovorili pravdu, keď informovali o rokovaniach v Istanbule. A že rozsiahlemu vojenskému konfliktu sa dalo predísť. David Arachamija bol vedúcim ukrajinskej delegácie, hlavnou spojkou medzi ruskou stranou a prezidentom Zelenským, a preto je zasvätený do všetkých nuáns rokovacieho procesu.
Pekne len tichučko pozeraj z šuchaj nožičkami a keď budeš búchať pästičkou po stole tak daj pozor ,aby si si nezlomil ruku.
Naštuduj si niečo o tomto teroristovi z UÇK Hashim Thaci, ako múčila jeho slávna armáda srbských vojakov a potom tu môžeš tliachať nezmysli podobne tým ,že zhodením atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki sa vojna skončila za 2 dni to, že tam zomrelo 260 000 civilistov to nevadí veď to neboli tvoji rodičia sestry alebo bratia však.
Ty si taký troška viac zaostalý v myslení všakže vieš o tom že v Londýne žije asi 300 600 moslimov z toho sú nejaký aj Palestínci ty komunista prezlečený do šiat demoštranta si na smiech.
Šéf Hamasu obvinil Izrael z páchania vojnových zločinov. V Londýne tisícky ľudí demonštrovali na podporu Palestínčanov. Izraelská armáda zabila novinára agentúry Reuters a zranila ďalších reportérov. Irán vyzýva Izrael, aby zastavil útoky na Gazu, inak sa vojna rozšíri do ďalších častí Blízkeho východu .
Západ dúfa, že po porážke Ruska následne príde k poprave Ruska a na ruskej mŕtvole budú hodovať americkí mrchožrúti, čo nedokážu americkí mrchožrúti zožrať prenechajú mrchožrútom nižšieho rangu. Následne by prišlo k hodokvasu nad čínskou mŕtvolou.
Rusko dnes potrebuje viac ako inokedy silných obrancov, ktorí sa budú môcť spoľahnúť na informačnú, ekonomickú a politickú podporu vlastného tylu. Len tak dokáže útok odraziť a v konflikte zvíťaziť.
Sýria je jednoznačne dôkazom, že ruský vojenský, ekonomický a politický potenciál sa zvýšil, Rusko sa vrátilo na piedestál veľmoci. Západ sa znova pokúša zničiť Rusko ekonomicky sankciami, útoči primitívnou rusofóbnou propagandou, zvyšuje svoju aktivitu v hybridnej vojne. Predstavitelia amerických elít vidia, že Rusko je slabšie ako bol svojho času ZSSR, odmietajú však brať do úvahy skutočnosť, že dnes sa Západ zmieta v ekonomických, sociálnych a populačných problémoch, o ktorých sa mu v 90.-tych rokoch 20. storočia ešte ani nesnívalo. Západ verí, že sa mu cez svoje figúrky v Rusku (Navalnij, Gudkov, Sobčakovová, Grudinin a pod.) podarí nakoniec Rusko ovládnuť a zraziť Rusko na kolená.
Lotyši, Estónci a Ukrajinci sa svojími agresívnymi krokmi voči ruskojazyčnému obyvateľstvu ani len netaja a takéto asimilačné kroky podnikajú za mlčania mainstreamu, politické bábky vo vedení spomenutých štátov tak činia na príkaz svojích pánov v USA.
Západní partneri však dobre vedia, že ozbrojený útok na Rusko sa nikdy nekončí tak, ako by si Západ predstavoval. Na začiatku 50 rokov mali Američania podstatne viac jadrových zbraní ako Rusko, k útoku na Rusko sa však Američania neodhodlali. Vedeli totiž, že Rusi by všetok svoj jadrový potenciál okamžite okamžite venovali USA, čo by znamenalo koniec svetového parazita č.1. Američania pristúpili k inej stratégii, rozbiť ZSSR zvnútra, čo sa im za Gorbačova aj podarilo. Následne v Rusku posilnili cez rôzne klanové zoskupenia svoj vplyv, dnes Putin úspešne pokračuje v procese deamerikizácie Ruska, kedy sa postupne odstraňujú predstavitelia proamerickej 5. kolóny.
Západ odmieta akceptovať suverénne a silné Rusko. Pre americké a západné elity je Rusko hrozbou, radi by Rusko rozčlenili na viacero malých a neživotaschopných štátov, kde by mohli rabovať nerastné bohatstvo a zdroje a správať sa podobne ako v Sýrii, Lýbii či Juhoslávii. Potrebujú, aby sa stratila ruská identita, ruský jazyk, kultúra a myslenie. Kvôli tomu sú povolené voči ruskojazyčnému obyvateľstvu v Pobaltí, Balkáne či na Ukrajine povolené aj útoky, ktoré by voči menšínám v západnej Európe neboli mysliteľné (vie si niekto predstaviť, že by fínska menšina vo Švédsku, Valóni v Belgicku, alebo Maďari v Rumunsku boli neobčanmi len preto, lebo chcú hovoriť materinským jazykom, likvidovala by sa násilne ich kultúrna, jazyková a národná samobytnosť, školy, útočilo by sa proti inteligencii?
Protiruská stratégia Západu nie je americkým výkrikom posledných rokov. K útokom voči Rusku so Západu prichádza so železnou pravidelnosťou. Nemeckí križiaci v Pobaltí, ktorí sa snažili obsadiť Pskov, Novgorod, bojovali proti Ivanovi IV. Hroznému, Poliaci, ktorí útočili na Rusko v 17. storočí, Švédi pod Karolom XII. útočili proti ruskému cárovi Petrovi Veľkému v 18. storočí (spolu s Poliakmi, Ukrajincami a Turkami, Švédov finančne podporovali Angličania) , Napoleon v 19. storočí (pod Napoleonovým vedením celá európska koalícia štátov) , Krymská vojna 1853 – 1855 (pod britským vedením koalícia európskych štátov) , Biela intervencia voči ZSSR v rokoch 1918 – 1924 (pod vedením Veľkej Británie ruskí bielogvardejci, Japonci, Američania), či Hitler 1941 – 1945 (koalícia štátov Osi). Pri všetkých týchto útokoch sa do bojov proti Rusku zapájalo množstvo krajín Západu so svojím ekonomickým potenciálom, iniciátormi však vždy boli Nemci, Angličania, ktorých po úpadku Británie nahradili Američania.
Podľa ruského prezidenta však tí, ktorí uvažujú takýmto spôsobom nehľadia do budúcnosti, pretože keby do budúcnosti hľadeli, snažili by sa určite zmeniť svoj vzťah k Rusku a prestali by s aktivitami, ktorých cieľom je spraviť z Ruska amerického vazala.
Podľa Chiesu fakty sú fakty. Všetky posledné kroky Američanov na politickej scéne svedčia o tom, že Američania sa rozhodli ísť do konfrontácie s Ruskom a Čínou. Rusko predstavuje pre USA a Západ najväčšiu hrozbu, ak by zlikvidovali Rusko, následným terčom by sa stala Čína, ktorá je síce ekonomicky silnejšia ako Rusko, vo vojenskej oblasti je však podstatne slabšia ako Rusi.
Američania dúfajú, že v prípadnom konflikte budú v prvom rade za americké záujmy umierať ich figúrky. Preto provokujú Rusko, aby Rusi urobili chybu a dali Američanom dôvod k rozpútaniu svetového konfliktu. Americké figúrky útočia na Donbase, v Sýrii, Američania provokujú cez Izrael, útočia na Irán, provokujú Rusko obsadzovaním opustených ruských konzulátov, pomocou všetkých síl sa snažia dotlačiť Rusov k “chybe”, aby mohli začať so svojím apokalyptickým scenárom.
O takýchto amerických krokoch, založených na otvorených provokáciach už hovoril ruský prezident Vladimír Putin v čase, keď poskytol interview americkému režisérovi Oliverovi Stoneovi (Oliver Stone spravil film The Putin Interviews v r. 2017). Američania podľa ruského prezidenta potrebujú zničiť Rusko ekonomicky, zmeniť podobne ako v roku 1991 vedenie Ruska a nahradiť ho vlastnými proamerickými ľuďmi, ktorí položia Rusko Američanom k nohám.
Američania strácajú svoj vplyv a moc a každému je známe príslovie, že “zdochýnajúca kobyla najviac kope”. Čas hrá evidentne proti USA, a časť najagresívnejších amerických elít si je vedomá skutočnosti, že ak nevyprovokujú konflikt teraz, neskôr už nemusí byť ďalšia možnosť ovplyvňovať situáciu vo svete. Preto potrebujú konflikt čo najskôr, k tomu potrebujú vykresliť USA ako obeť agresívneho Ruska. Len tak totiž získajú verejnú mienku na svoju stranu a ospravedlnia pred históriou smrť stoviek miliónov obyvateľov, pričom podľa najoptimistickejších amerických odhadov by v prípadnom víťaznom konflikte s Ruskom Američania stratili len v prvej vlne atómových útokov 2/3 svojej populácie a určite by skončili ako svetový hegemón. (Realistické odhady hovoria o totálnom konci USA, cynické ruské odhady hovoria o vzniku Stalinovho prielivu medzi Kanadou a Mexikom).
(Američania o japonskom útoku vedeli, v prístave ostali len staršie lode s nižšou bojovou hodnotou), vojna vo Vietname sa rozhorela v súvislosti s Tonkinským incidentom v roku 1965, kedy Američania tvrdili, že na ich torpédoborec zaútočili severovietnamské člny, (v roku 2005 definitívne vyšlo najavo, že žiadne ostreľovanie zo severovietnamskej strany nebolo). Podobe konflikt voči Iraku sa niesol v znamení americkým klamstiev a hystérie o tom, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia, takže zombifikovaná americká verejnosť podporila agresívne plány svojích politických elít. Dnes Američania klamú v otázke sýrskych chemických zbraní, otrávení Skripaľovcov, takže očakávajme či náhodou nepríde aj k ďalšiemu čudnému potopeniu americkej bojovej lode pri sýrskych alebo iránskych brehoch.
Odporúčame