V čase križiackych výprav žila Byzanc so svojimi moslimskými susedmi úž 300 rokov v mieri, Byzantínci potrebovali pomoc pred novoprichádzajúcimi Turkami a pred Normanmi. Už prvá križiacka výprava znamenala, že od Byzancie odpadli dovtedy vazalskí turecký vladári z Anatólie a tzv. schizmatici z Konye a Cypru. Sýriu už v tomto čase pokladali v Byzancii za nenávratne stratenú - na rozdiel od rimanov, Byzanc nemala samostatnú provinciu Palestína.