Neviem, z kade čerpal autor údaje o platoch, ale v prípade ozbrojených síl si ich vymyslel. Čo sa týka vojakov, je to takto :
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-346#f637671 1
Neviem, z kade čerpal autor údaje o platoch, ale v prípade ozbrojených síl si ich vymyslel. Čo sa týka vojakov, je to takto :
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-346#f637671 1
to isté máš aj u vojakov - udávaná mzda je mzda kpt. aj u policajtov - tam je to proti tomu, čo poznám, navýšené o cca 300€. Jedine, že by sa nejednalo o hrubú mzdu, ale o mzdové náklady - t.j. mzda + odvody. Potom by to asi sedelo. Mám taký dojem, že autor zasa sčituje hrušky a jablká.
To je stále, ale elektrina sa na rozdiel od plynu nedá uskladniť ani tak rýchlo regulovať. Nábeh bloku tepelnej elektrárne a podobne aj jeho odstavenie je záležitosťou niekoľko hodín, u jadernej niekoľkých dní. Preťaženie siete ju poškodí rýchlejšie ako nedostatok.
V roku 2003 sme dostali prvú faktúru za teplo od Dalkie. Proti tomu, čo sme platili, keď bola kotolňa vo vlastníctve Bytového podniku to bol nárast o 40%. Tak sme začali hľadať riešenia. Kotolňa, ktorá nás zásobovala, zásobovala mimo nás ešte 60 bytov, spolu 72 bytov, tak bolo len logické, že sme si chceli túto odkúpiť a tým, že si ju zmodernizujeme a vymeníme aj teplovody. Vychádzala nám návratnosť cca 8,5 roka (audit odborníkov). Ako druhé riešenie sme Dalkii navrhovali prepúojenie týchto 72 bytov na inú kotolňu, ktorá dokáže vyrábať teplo za polovičnú cenu a to aj s tým, že by sme sa podieľali na generálke teplovodov (existovali aj z tejto strany). Návratnosť v tomto prípade bola podobná, cena by sa nám znížila na pôvodnú.Dalkia nesúhlasila s našimi riešeniami, že pre nich to nemá prínos. Tak sme sa odpojoli a máme kúrenie pre každý byt. Museli sme súčasne rekonštruovať aj plyn, cena na byt cca 72000,0 Sk . Návratnosť - priemer 20000 Sk na byt ročne nižšia cena - 4 roky.
Celá hlúposť je v tom, že fixné náklady sa počítajú na dodávanú jednotku a nie na zásobovaný objekt. Predsa vzdialenosť objektov od zdroja, údržba zdroja, náklady na jeho obsluhu sú rovnaké bez ohľadu na skutočnú spotrebu tepla. Spotreba tepla ovplyvňuje prevádzkové náklady cenou paliva. Preto len táto časť ceny tepla by sa mala dať ovplyvňovať teplárňami. Súčasne by vznikla aj konkurencia medzi jednotlivými zdrojmi, ktoré dokážu ovplyvniť tieto fixné náklady modernizáciou, správnou údržbou teplovodov a výmenníkov. Pokiaľ sa cena fixnej zložky rozpočíta do jednotkovej ceny, tak výrobcu nič nenúti znižovať straty - zákazník mu ich zaplatí.
V roku 1945 boli na Dunaji nasadené koristné delové člny na strane ČA. V podmienkach absolútnej vzdušnej prevahy, veľmi kvalitnému pancierovaniu (stavali Nemci pre Rumunov) mali tieto delové člny straty 50%. Rovnaké straty ako improvizované delové člny na remorkéroch, kde pancierovaie bolo improvizované z vriec s pieskom. Rozdiel bol jeden, postavené člny mali kanon 50 mm a na improvizované sa dával divízny kanón 76,2 mm alebo 122 mm húfnica. Straty boli spôsobené delostrelectvom, neviem, či si pán Kaplan uvedomuje rýchlosť prúdu v Dunaji, ale ak bude mať možnosť, nech si pozrie akou rýchlosťou sa pohybujú lode hore Dunajom. A to sa od 2. svetovej vojny spravil obrovský pokrok tak v motoroch ako aj v aerodynamike. V roku 1977 použitie člnu, plaviaceho sa 5 dní do Viedne vzdialenej 90 minut tankom bol absolútny nezmysel.
Skús popri čítaní aj rozmýšľať - v súčasnej dobe odovzdáš petíciu, 100000 podpisov a páni poslanci ju prerokujú jednoduchým hlasovaním - buď ju prijmu alebo nepríjmu, ale na veci to nič nemení. Akonáhle by dotyčná petícia mala možnosť návrhu zákona, tak by museli o nej minimálne v prvom čítaní rokovať a diskutovať. Čo sa týka zodpovednosti - keď bežný človek svojim rozhodnutím spôsobí škodu, tak ju minimálne z časti uhradí. Politicky dosadení vysoký úradníci a nominanti štátu za svoje rozhodnutia nenesú žiadnu zodpovednosť. A takých pokrivení, čo by chcel napraviť, je tam viac.
Hádam nechceš, aby politický nominant bol zodpovedný aj niekomu inému ako strane? A čoty, žiješ v Rakúsku? Na Slovensku sa poslanci zatiaľ vždy zhodli na 2 veciach - platoch a nedotknuteľnosti. Myslíš, že im, inak sympatické á asi aj potrebné názory nejakého právnika stoja za zmenu postoja? Teraz ho začnú topiť z každej strany, spochybňovať jeho morálne hodnoty, profesijnú zdatnosť až ho vyštvú. Bude ho škoda, spolu s p. Marcišinom to boli dvaja čo mohli z klerikálnej strany spraviť modernú krasťanskú stranu. Na Slovensku však ťažko.
Mýliš sa, nejednalo sa o Uhorskú vysokú školu ale o Ríšsku vysokú školu. Keby odišla do RAkúska, bolo by to v poriadku. Odsun alebo presun v rámci Uhorska bez súhlasu zakladateľa bol neplatný. Mimo toho, výuka v maďarčine na tejto škole bola len aplikáciou Apónyiho zákona o školstve, ktorý sa ale vysokých škôl priamo nedotýkal - hovoril o školách národných a cirkevných. Dokonca ani tento zákon neprikazoval vyučovať v maďarčine, vyučovací jazyk nechával na zakladateľovi. Do roku 1908 sa na tejto škole prednášalo najmä v nemčine, až v tomto roku ovládla školu skupina maďarónov - upozorňujem "maďaróni" vo význame príslušníci iných národov, ktorí sa rozhodli vyhlasovať za maďarov. Čo sa týka odchodu - neodišla škola, ale prednášajúci. Ma rozdiel od Trnavskej univerzity, tu odišla škola ako celok (včetne archívu, knižnice ap.). Knižnica, archív a dokonca aj významná zbierka minerálov zostali v Štiavnici. Nič, až na personálne obsadenie nebránilo ČSR pokračovať v histórii školy.
V prípade pravdivosti tohoto tvrdenia by sa vysvetlil náhly záujem Saudov a ich mohsleda Katarského emíra urýchlene destabilizovať Sýriu. Predsa bez potreby arabskej protiváhy proti Sýrii im amíci nebudú dávať najmodernejšie zbrane a aj ich poddaní sa môžu zobudiť. O tom, že Izrael vedie mierové rokovania vždy v úplnom utajení už ukazujú zmluvy s Egyptom a Jásirom Arafatom.
Neviem, kde žiješ, ja som z regiónu s tretinovou nezamestnanosťou. Aj menšia drzosť, ako pýtať si, čo ti patrí ťa dostane na trvalú nezamestnanosť. Mimo toho, keď budú musieť mať zatvorené všetci, tak proti tomu nebudú ani reťazce. Osobne sa domnievam, že voľné by mali byť nielen štátne sviatky, ale aj nedele. Každý má nárok na strávenie času s blízkymi. Upozorňujem, som ateista a zákaz práce nie je z môjho náboženského presvedčenia.
Už si počul o nepretržitých prevádzkach? Drevo pílim, keď mám voľno a pomoc. Keď to padne na nedeľu, tak aj v nedeľu. Aj keď osobne radšej v sobotu, aby som ho v nedeľu mohol ukladať.
Dobré je tiež pozrieť sa na systém platieb lekárom 1. kontaktu, kde je rešpektovaná rozdielna hustota obyvateľstva a spôsob platieb priamo stimuluje lekára na presadzovaní prevencie. Takýto systém by možno pomohol aj u nás zaistiť dostatok lekárov 1. kontaktu aj do okrajových regiónov, nielen do veľkých miest.
Princíp funguje, len energetická rovnica je záporná a je to mierne povedané "náchylné k nepredvídateľnému prechodu k rýchlemu horeniu" . Preto sa hľadajú iné cesty . Čo sa týka biopalív, na výrobu 4,7 l biopaliva sa spotrebuje energia približne z 7 l ropy. Preto je úspora záporná. Iné to je v tropických krajinách, keď v Brazílii sa používal na výrobu etanolu zbytok cukrovej trstiny po spracovaní na cukor. S tým CO2 sa dá polemizovať, ak sa do rovnice dosadí aj množstvo CO2 spotrebované rastlinami. V každom prípade, používanie potravín na výrobu prídavných látok do benzínu a nafty je mrhanie potravinami a vyhovuje len spracovateľom týchto látok a veľkoobchodníkom s potravinami - tým druhým najmä preto, že na dosiahnutie vysokých ziskov im stačí zobchodovať oveľa menšie množstvá a znižujú si riziko a potrebu skladov.
Prvých 10 dní nemocenskej zamestnancovi platí zamestnávateľ, čo u živnostníka znamená, že z nemocenskej nejaké peniaze dostane až od 11. dňa.
Vzhľadom na plavebné pomery v prielive to pre Irán, podobne ako aj pre Irak nie je vôbec ťažké. Všetky kritické miesta v prielive je schopný Irán pokryť svojim taktickým delostrelectvom. Pre plné zablokovanie mu stačí potopiť alebo poškodiť niekoľko málo tankerov, v prípade vhodne vybraných - tankerov pre ďaleký východ možno aj jeden. Vysoká koncentrácia plavidiel US len zvyšuje možnosť vyššieho rozsahu zatarasenia prielivu.
Irán má ešte jednu možnosť - rozšírením svojho pobrežného pásma na bežne akceptovaných 12 míľ (niečo menej ako 20 km) na časti úsekov dostane do svojich vôd celú plavebnú dráhu.
Treba si uvedomiť aj situáciu, do ktorej sa snažia USA a štáty EU dostať Irán - to, že oni nebudú kupovať Iránsku ropu Irán neohrozí, pretože je tu obrovský ďalekovýchodný trh a India. Horšie bude, ak sa pokúsia brániť vývozu iránskej ropy aj na tieti trhy - potom bude Irán k podobnému kroku dotlačený.
Ani kapitalisti. V stredoveku existovalo niečo také, ako spravodlivá cena, spravodlivá mzda. Napriek tomu, že s tým boli (navonok) všetci stotožnení a bolo to kontrolované (cirkvou aj samotným spoločenstvom), boli tieto zásady neustále porušované. Dôvod - človek má snahu hromadiť zásoby. Akonáhle sa hromadia zásoby, dochádza k nerovnováhe.
Zdravé peniaze - peniaze pokryté produkciou, potrebou a spotrebou opustilo ľudstvo už dávno, keď dalo možnosť vlastníkom väčších zásob ich zväčšovanie úrokmi. Akonáhle začali peniaze robiť peniaze, tak ochoreli. Lenže tento problém, ťahajúci sa so spoločnosťou už minimálne 5000 rokov je v poslednom čase vypuklejší, pretože produkcia, potreba a spotreba sa od seba stále vzďaľujú. Zober si potraviny - produkcia je väčšia ako spotreba ale potreby pokryté nie sú. Tak by sa dalo ísť aj po iných komoditách.
Neviem prečo sa za zakladateľa fínskej štátnosti pokladá Alexander I. Žeby preto, že bol prvý, čo ho odlíšil od zvyšku Švédska? V moderných dejinách Fínska má Mannerheim nezastupiteľné miesto. Budeš sa ale čudovať, sami Fíni uznávajú aj cára, ktorý ako prvý vyčlenil Fínsko ako samostatné veľkokniežactvo a dokonca aj Lenina, vďaka ktorému Fínsko a ďalšie pobaltské štáty mohli rozhodnúť sami o svojom osude. Najväčší problém nás, Slovákov, je ten, že my sa na dejiny pozeráme černobielo a Fíni ako na realitu, ktorá má poučiť. My sa nedokážeme stotožniť s uhorskými kráľmi, ktorí boli aj našimi kráľmi, pričom bez niektorých arpádovských kráľov by Slovensko neexistovalo. Len u nás môže byť to, že 100 rokov maďarizácie pokladáme za jediný cieľ Uhorského kráľovstva. Čo sa týka ľahostajnosti - v tom máš pravdu. Sme ľahostajní v mnohých veciach, necháme po sebe šlapať. Naše riešenia sú väčšiniu extrémne. To je ale chyba nie národa, ale tých, čo ho vedú.
Odporúčame