Dobšinský vedel veľmi dobre, že postavy čertov, drakov, stríg a ježibáb sú v príbehoch práve preto, aby vyvolávali strach. Rozprávky učili, že zlej bytosti netreba ani len prst podať, lebo človeka potom uchytí celého.
Keď začnete čítať klasické trojzväzkové vydanie Dobšinského, dieťa istého veku nechápe, čo človek hovorí (detto Biblia). Jazyk je zložitý, plný archaizmov.
Napriek krutosti sú pre dieťa prospešné, lebo cez ne sa v ňom buduje schopnosť prežiť. Výhodou rozprávok je totiž to, že sú v nich pevne stanovené hranice dobra a zla a zlo je riadne potrestané. (naproti v Biblii sa odpúšťa, koná pokánie a pod., a je len ten jediný prísny Boh).
Násilie nie je niečo, s čím sa dnešné deti nestretávajú. Práve naopak, v moderných rozprávkach sa využíva veľmi často a na deti pôsobí atraktívne. Detský divák totiž veľmi rýchlo vytuší, ak sa ho snažia filmy a programy vzdelávať. Najradšej na veci prichádza sám, aj keď sa spôsob podania príbehu môže zdať dospelým príliš agresívny
