Tu mozek netreba spomínať, tu sú samí lekári. Bačkorista či pokrývač striech si za 5 minút niečo prečíta na nete...a pošle neurochirurga so 40 rokmi praxe do konskej zadnice.
Tu mozek netreba spomínať, tu sú samí lekári. Bačkorista či pokrývač striech si za 5 minút niečo prečíta na nete...a pošle neurochirurga so 40 rokmi praxe do konskej zadnice.
Dal si si poludňajšiu sériu príklepov čelom o roh čohosi? Treba nájsť lepší roh.
Nikto nemusí čakať na "vyšetrenie" ak má akútnu pankreatitídu, hospitalizujú ho aj v tramtárii (ak tam majú špitál). Ako som už písal, pri rakovine pankreasu ľahko príde k akútnemu zápalu - a to je urgentný príjem bez dilemy.
Štvorhodinových trojsetových veľa nebolo. Keby to bolo opatrné pinkanie na antuke, to sa dá, no bola by to neskutočná nuda. Tu sa mydlilo na doraz.
Jasné, 1 a 2 sa môžu stretnúť iba vo finále.
Jo...a čo povieš na bradaté rekordy v atletike? FGJ, skoky do výšky, diaľky, trojskok, Kratochvíl atď?
Chlapci, niečo vás naučím, dokonca zadarmo. Nie je rakovina ako rakovina. No a pri rakovine pankreasu môže prísť k akútnemu zápalu...a vtedy to naberie rýchly spád.
Osobne som za rýchle umieranie, pár rokov s tým "bojovať"...je zbytočné kruté utrpenie.
Áno, bol etnický Čech. A čo má byť, aký problém? Aj Chára je Čech, jeho otec po slovensky ani nechce rozprávať. Ani nemusí, konečne už aj Slováci žijúci v ČR hovoria po slovensky.
Či má niekto také alebo onaké občianstvo, to mu národnosť nemení. Ja nie som ani Slovák, ani Čech...a oba jazyky pomerne slušne ovládam. A to som sa narodil na opačnom konci Zemegule.
Je tu aj nostalgia za mladosťou, to je nesporné. Ale pár vecí určite stáli za povšimnutie. Ja som prišiel do ČSSR ako 19 ročný cudzinec, študovať. Svet som poznal pomerne dobre, núdzou som netrpel.
To "žilo sa ľahšie" som si ale hneď všimol. Nebol luxus, no bývanie, strava a pod. veci boli samozrejmosťou. Samozrejmosťou to vtedy nebolo všade.
Týmto sa nechcem zaradiť medzi obdivovateľov socializmu, od toho mám ďaleko. No nevnímam veci ako čierne a biele. Sú tu paralely s feudalizmom. Tak nespomínam si na korbáče a trstenice. Naopak, mám pocit, že teraz by sa zišli. Lebo Slovák pána zjavne potrebuje. Identita je zložitá záležitosť.
Sakra, zasa som sa "zamotal" do siete akýchsi záhadných bytostí na blogoch (netuším ako sa mi to stáva).
Ak riešim Paľa, nejdem na to cez Máriu. To je príznačné pre tunajších genitalissimov.
Neživil som sa službami "diktátorovi", slúžil som z presvedčenia vlasti. Pripúšťam, že som podľahol kultu osobnosti, no to bol úplne iný fenomén. Ja nie som téma.
Téma nie sú ani USA. Ale keď už, ich kovbojské/šerifovské maniere mi nie sú po chuti.
Radšej nemysli. Hlava je dobrá na mlátenie do steny. Možno aj do dverí.
Nepríčetne bľaboceš otrepané frázy.
Kriste Pane! To "oficiálne požiadať o pomoc" je rozkošné až po multiorgazmus. Napadí mi pomerne perverzná analógia.
Tak Žitný ostrov, keby nejaký anonymný príslušník menšiny "požiadal o pomoc"... by Maďarsko legitímne mohlo uskutočniť inváziu? Strašné, zvrhlé...
Takéto vnímanie reality má (dúfam) už iba pár kryptokomunistov.
Sovieti radi "pomáhali"...aj keď si to tí, ktorým "pomáhali" nežiadali.
Za aký čas? Volajúci vie kam volá?Počet výjazdov by bol možno signifikantnejší.
Osobne by som ako operátor neslúžil (alebo veľmi nerád). Potrebujem vidieť človeka.
Nebezpečné je "vedieť" od dverí o čo ide v tridsiatke...ale aj po 60-tke. Mladý si myslí, že je frajer...starý si neuvedomuje, že už nie je dostatočne bystrý.
Vo farbách by sme si rozumeli.
Máš pekné farby v logu. V takých nejakých som sa kedysi dávno narodil...tuším na opačnom konci Zemegule (ak sa to vôbec stalo).
??? Toto predsa naštartovala VšZP.
To je ako torpédovaná loď. Nejaký čas popláva...ak stále naberá, klesne úplne na dno. Je zbytočné odčerpávať lyžičkami.
Katka, chvíľami sa mi zdá, že si rozumieme...a potom vôbec nie.
Napadá mi ale tvrdý stereotyp. Jeden celý deň gastroskopie, ďalší kolonoskopie. Začínam-končím...a celé dni tak. Stále to isté, chcem skončiť...a musím začať. Ako zamestnanec nemocnice. Prečo? Aká je motivácia?
Sorry, ale pacient nemá čo komunikovať s poisťovňou. Možno idem rýchlo a nepochopil som.
raale, 20:00
Samozrejme, že človek nevie odhadnúť závažnosť svojich problémov...lebo to vníma ako laik a veľmi subjektívne. Často panicky, občas ale aj ľahkovážne. Ale určite nie je kvalifikovaný odhadnúť či na to kašle alebo volá RZP. To už je o povahe. Srdce mi ide akosi divne, možno ma pichá, rytmus je chaotický...tak čo? Počkám - alebo volám RZP? To je problém aj pre profíka.
Ako som už písal, človek má...atď. Ale odísť od kardiológa o pár hodín zomrieť...je nepríjemné, definitívne...aj prúser pre lekára. Zďaleka to ale neznamená "pochybenie". Normálny TK, EKG nenaznačuje nič hrozivé...tak sa rozlúčime. Priznám sa, že ja osobne ako stará škola som za "pozorovanie". Mám rád pacienta v posteli...Tak to už nechodí.
Ani vyháňanie hneď po operáciách nemám rád. Som retro. Prespať v špitáli by nemal byť luxus. Resp. nemalo by byť imperatívom vykopnúť človeka čím skôr (to už je o rekordoch). Postele sa nerozpadávajú pre nadbytok pacientov. Po zákroku v celkovej anestézii...zostanem.
Odporúčame