konečne skutočne hodnotné čítanie...
Pokračuj, ja ťa budem čítať.
Kormidlo, neodviedol by si - a slučku by si mal aj tak na krku. Tu predsa nemáš možnosť výberu. Musíš platiť. Alebo to musíš riešiť podvodom. Niekto malým, niekto väčším. Malé podvody bývajú zväčša z núdze - to vtedy, keď živnostníci nepriznajú časť príjmov - lebo by okradli vlastnu rodinu, len aby naplnili deravé vrecká štátnej pokladnice. Veľké podvody, to je už iné kafčo. Ale svätá pravda je taká, že veľkého podvodníka málokedy položia na kríž, zato tých malých, čo podvádzajú z núdze, len aby nehladovali ich deti, často. A čo sa týka odvodov, ak ich nezaplatíš, poisťovne nemajú s tebou zľutovanie, je im fuk, že si vlastne sociálny prípad. Vezmú ti všetko, aj strechu nad hlavou.
Kormidlo, dôchodková kríza sa začala niekedy vtedy, keď množstvo ľudí nahnali zametnávatelia na nedobrovoľnú živnosť, lebo im sa nezdalo výhodné platiť za tých, čo pre nich pracujú, odvody. Keby tí drobní živnostníci aspoň dostali primerané platy, z čoho by mohli odvody zaplatiť, ale dostali almužnu, ktorá sa nevyrovnala čistej mzde zamestnancov na trvalý pracovný pomer. Druhá vec je, že dnes zamestnanie na trvalý pracovný pomer ani nezoženieš. A väčšina Slovákov sa musí riadiť heslom ,,Pomôž si človeče ako vieš, snáď ti aj Pán Boh pomôže". Ani naša generácia to nevyhrala, síce možno čosi dostaneme, ale KOĽKO a DOKEDY? Toto je proste premakaný novodobý otrokársky systém - robiť, robiť, robiť, až kým človek nepadne dole nosom. Ja mám 850 v hrubom, ale z toho mi na živobytie zostane 350 € - ostatné dávam štátu. Splácam časy, keď sa mi nedarilo - tie mi nik neodpustí. O dôchodku nesnívam, neverím, že sa ho v zdraví dožijem.
Kormidlo, na Slovensku sa dejú veci, že až rozum zastane... ale ani sa nečudujem. Toľkú naivitu, ako u Slovákov, nenájdeš v žiadnom inom národe. Tu ťa hocikto oklame s pevnou vierou, že mu aj tak nikto na to nepríde. Dostali sme klamstvo do krvi a nevieme ho dať odtiaľ preč.
Hase, sloboda bez vnútorného poriadku je diktatúrou chaosu, preto dnes z 99 % víťazí Kain. Dnešný život je o prospechu na úkor iného.
Hase, sloboda bez vnútorného poriadku je diktatúrou chaosu, preto dnes z 99 % víťazí Kain. Dnešný život je o prospechu na úkor iného.
Málokto má v sebe takú vnútornú silu, aby v ňom Ábel zvíťazil nad Kainom, zlo je pre ľudskú prirodzenosť príťažlivejšie ako dobro. Pridajme k tomu samoľúbosť a pýchu - a je z toho koktail, ktorý sa stáva návykový a ťažko sa proti nemu bojuje. Tá najťažšia úloha akú poznám, je byť darcom pokoja. Ten, kto to dokáže, má úžasný dar a mal by ho čo najviac používať.
Kormidlo, neviem, ako ty, ale ja verím mladej generácii, my sme už vykrvácali zo svojich rán. Oni sú ešte plní elánu, odhodlania, bojovnosti, sily... My sme si za nich odkrútili odriekanie, aj pokánie. Oni teraz môžu bojovať na tom fronte, na ktorom už my nevládzeme.
Tak si myslím, že sú vcelku šťastná generácia....
Každý, kto prináša pokoj, krásu, a mier, je požehnaný.
Ty tiež.
Slováci sú čudný, rozpoltený národ. Radšej si utiahnu opasok, uskromnia sa, zatvoria sa do svojich rodín, tam sa vyfrflú - a sú radi, že majú svätý pokoj, že ch nič neohrozuje. No na druhej strane chcú byť niečim, na čo nemajú. Robia zo seba veľkých grandov, ich ľavá ruka dáva, no pravá hneď berie to, čo ľavá dala. Radi nosia masky, myslia si, že pod nimi sú nezraniteľní a môžu všetko.
Kormidlo, a čo spravíme zo seba živé fakle, aby sa niečo zmenilo? Slováci majú príliš posunuté vnútorné hranice, dávajú si ohnuť chrbáty omnoho hlbšie, než ostatné národy, je to už dané geneticky a nič s tým neurobíš.
Dobry članok, len si zabudol napísať, že štát je najväčší výpalník, ktorý najviac okráda svojich vlastných.
už dlhšie sledujem tvoje príspevky, tak predpokladám, že mi budeš odpovedať Bibliou - ja nevediem vojny ani proti pravým, ani proti ľavým, bližšia mi je však ,,civilná" reč.
z tohtoto blogu ma zaujali dve slová - frustrácia a nenávisť - rozmýšľam, načo je dobré šíriť ich... A či je to iba vec politiky, resp. politikov.
Ľudská podstata sa mení iba veľmi ťažko, prirodzený jej je egoizmus a prospechárstvo. Človek ľahšie dáva facku, ako ju prijíma. Ľahšie sa berie, ako dáva.
Obrátiť túto prirodzenosť je také tažké, ako zdvihnúť zemegulu na malíčku.
Nezmení. Tí, čo sú hore, nezvyknú skláňať hlavu dole a počuť ,,hlas ľudu - hlas boží" už dávno nie je moderné...
Odporúčame