Rozumiem, ak iní berú oveľa viac... a kolesá sa roztáča a točí a točí.
Rozumiem, ak iní berú oveľa viac... a kolesá sa roztáča a točí a točí.
Ide predovšetkým o to, či každá kultúrna či umelecká činnosť je nielen hodná ale finančne únosná, aby bola dotovaná z verejných zdrojov.
Áno, jazva mesta sa nerieši tak, že ju zväčším ešte o pol hradného kopca. "Súdruhovia" nadviazali na predchádzajúcich. Táto agresia sa skončí tak, že hrad jedného dňa spadne.
Čas na vyzbrojenie Ukrajiny, ako dodala.
Treba zrušiť kraje, rozdeliť kompetencie medzi ministerstvá a okresy, veď ich je tiež požehnane, tak nech sa ti využije a samozrejme združiť obce do "strediskovych".
Zelenskij komunikuje z pozície sily a nieto divu - má za sebou krajinu plnú zbraní a nabehnuteho vojnového režimu. Krajinu, ktorú Západ vyzbrojil ako nárazníkovú zónu a ktorá tak priniesla kruté obete. Z tejto pozície Ukrajina môže hroziť aj vydierať, lebo sa takto stala súčasťou Európa, ktorá v tejto situácii nemá žiadne dobré "karty".
Ani základná úcta k ministerskému úradu - výsledku demokratických volieb... keď vedenie školy a jeho kultúrna úderka sú proti návšteve školy "kýmkoľvek".
Odsúdiť vojnu, áno, ale rovnako aj iránsku režimovú vojnu v podobe moslimskej diktatúry.
Zrušte kraje,...
Film sa stal pre svoju výpoveď komunistickému režimu nepohodlný... lenže ten film vznikol v rámci komunistického režimu a komunistickými tvorcami, aj keď v jeho uvoľnenejšej perióde, ale stále mala vedúcu, monopolnú úlohu komunistická strana, cenzúra atď.
Nielen v šesťdesiatych rokoch boli u nás nakrútené aj iné kvalitné filmy, ktoré zobrazovali arizáciu, prenasledovanie a transporty Židov (Organ, 1964, Námestie svätej Alžbety, 1965), ale táto téma sa objavovala aj v ďalších filmoch filmoch obdobia normalizácie - Keby som mal pušku (1971), Cnostný Metod (1979), Kára plná bolesti (1985), Chodník cez Dunaj, Sýkorka (oba 1989).
Obchod na korze je český film. Vznikol v produkcii barrandovskych filmových štúdií, keďže bratislavské kolibské štúdia scenár podľa slovenského autora odmietli ako príliš vyhrotený. Po rozdelení Československa v 1993 je teda film už nie československý, ako vznikol, ale český.
Film nakrútil veľmi talentovaný slovenský režisér Ján Kadár, v spolupráci s českým dramaturgom Klosom, obaja členovia vtedajsej komunistickej strany a film bol stiahnutý, resp. zakázaný po Kadárovej emigrácii do USA po 68. roku.
Film predložil karikatúrne postavy Slovákov, ktorí sa nepostavili proti židovským deportáciám, čo by bolo v poriadku, keby rovnakú štylistiku film uplatnil aj pri ostatných postavách. Ideovú podstatou je film ideologický. Je vynikajuco urobený, ale aj jeho dogmatizmus bol dôvodom udelenia Oscara za najlepší zahraničný film.
Dúfajme, že po desaťročiach aj Ukrajinci a Rusi budú spoločne stáť a plakať nad hrobmi tejto seba deštrukčnej vojny.
Diktátorský režim sa stane obeťou, lebo bol napadnutý. Napadnutie teda v mihu zmenilo postavenie krajiny, ktorá predtým tisíckami zabitých zlikvidovala odpor voči jej režimu. Čiže tieto nedávne obete diktátorského režimu sú už zabudnuté, nepodstatné?
Neviem, má primátor hlavneho takmer polmiliónového mesta pri projektoch vôbec spomínať opravu "domčeka záhradníka" v historickej záhrade? Nie je to mikro manažovanie a rezignácia?
Presne tam by riešenie mali začať - odňať deti, ktoré žijú v neprimeraných podmienkach a sú odkázané na pomoc a dospelí, ktorí väčšinou tieto deti majú ako zárobok, sa po zlikvidovaní čiernej stavby musi postarať o seba. Keby sa tak konalo systematicky a dlhodobo, prinieslo by to výsledky.
To je pravda, z novších zaujímavých režisérov sú hodnotné všetky filmy Seana Bakera.
Veď to je k samospráve, rozporuje návrh samospráv, ktoré sa chcú veľkostne zabetónovať a odčerpávať prostriedky na úradníčenie.
Vyše 2900 obci a 140 miest a osem krajov - ústrednou požiadavkou by mala byť výrazná redukcia.
Do poriadku, po svojom, to dávajú teraz sami tí, ktorí majú na tom podiel a pomáhali bohate granty vytvoriť a dotovať progresívnu elitu cez umenie a kultúru, ktorá smer drvivou väčšinou nevolila. Teraz pod kopulou konsolidáciea a v rámci politického boja, ale čiastočne aj slovenskej reality, ktorá proste toľko progresívneho umenia nepotrebujete, dosť radikálne menia postoje ku kultúrnej sfére. Nieco z toho má naozaj oprávnenie. Samozrejme,mali by to tak byť vo všetkom.
Áno, celkom si neprotirečíme, avšak Matovič sa vyhlasoval za toho, kto urobí poriadok so šafárením a kradnutim, a ani v kultúre s tým nič neurobil, umelcov sa bál alebo tomu nerozumel alebo nechcel.
Samozrejme, sú tu ľudia v kultúre a umení, ktorí sú prínosom a vedia tvoriť hodnoty, poväčšine najmenej vyskakujú. Ide predovšetkým o to naddimenzovane dotovanie umenia, neadekvátne miestu umenia v krajine a tiež o mnohých, ktorí sa za tie roky naučili na tom riadne priživovať.
vec ne
Odporúčame