Keby niekto tak jednostranne informoval o Hlinkovej garde počas vojny ako informuje ČTK o Banderovcoch, tak by mal na krku trestné stíhanie.
Keby niekto tak jednostranne informoval o Hlinkovej garde počas vojny ako informuje ČTK o Banderovcoch, tak by mal na krku trestné stíhanie.
Denník Pravda opäť klame pri šírení takýchto "správ" z dielne JPP, napr.: "V roku 2004 bol zavraždený pri atentáte a moc po ňom v Čečensku fakticky hneď prevzal syn Ramzan."
Úplne vynechali, že v rokoch 2004 - 2007 bol prezidentom Čečenska A. Alchanov...
To nie je ľahká otázka, a odpoveď by si zaslúžila samostatný blog. Ani ja dokonalé riešenie nepoznám, takže len stručne:
Obmedziť daňové raje priamo v EÚ, nielen tzv. sink countries, kde úniky končia, ale aj tzv. conduit countries, ktoré úmožňujú úniky prostredníctvom transferov. V tejto súvislosti treba na Rade vytvoriť nátlak na Luxeburgsko, Holandsko, atď.
Určite treba obmedziť vplyv štyroch veľkých audítorských spoločností pri rozhodovacích procesoch o daňových rajoch na úrovni EÚ.
Treba rozšíriť subjekty a okruhy tém v Multilaterálnej dohode kompetentných orgánov (MCAA), vrátane nátlaku na USA, aby k tejto dohode pristúpili - kvôli daňovým rajom priamo v USA.
Veľmi by pomohlo aj odstránenie systému arbitrážnych súdov, ktorý zvýhodňuje tzv. investorov pred malými podnikateľmi pri aplikácii práva štátov.
Zrejme by pomohol aj bojkot spoločností, ktoré zneužívajú daňové triky.
A určite treba odmietnuť ideologickú tézu, že súčasný systém je "ekonomická nevyhnutnosť".
atď.
Práve podnikatelia, ktorí musia pracovať 50 hodín týždenne sa musia cítiť diskriminovaní systémom, v ktorom súťažia s nadnárodnými spoločnosťami, vyhýbajúcim sa daňovej povinnosti.
Ako sa cíti majiteľ rodinnej kaviarne, keď musí platiť dane, ale Starbucks sa daňovej povinnosti vyhýba cez sériu daňových trikov?
A ako sa cíti majiteľ malého kníhkupectva, keď musí konkurovať s Amazonom, ktorý tiež používa daňové triky?
Na trolloviny o súdruhoch reagovať nebudem...
Pri takýchto dezinformáciách sa ČTK a Pravda nemôže diviť poklesu svojej dôveryhodnosti...
Sociálne trhové hospodárstvo je formálne zakotvené aj v ústavách mnohých afrických a ázijských krajín.
Nemal by si ale slepo veriť, že to, čo niekto do ústavy napíše, sa mení aj na realitu.
Na dodržiavanie sociálnych práv nestačí napísať sťažnosti Ficovi a ako sa ukazuje, nestačí ani zmeniť vládu. Pretože je tradíciou, že po voľbách sa predvolebné sľuby neplnia.
Ďalej s tebou však už nemienim diskutovať, kým sa nenaučíš písať príspevky menej rozťahaným spôsobom - s jasným trollovským cieľom rozbíjať diskusiu.
Napísať do ústavy nejak formuláciu je jedna vec a druhá, či sa to napĺňa v realite.
Tvoja klasifikácia jednotlivých foriem kapitalizmu je veľmi svojvoľná a myslím, že nedostatky sú zjavné na prvý pohľad. Podstatou je ale to, že keď niekto hovorí o sociálne orientovanej trhová ekonomika, tak si to nestačí napísať do ústavy, ale naplniť tie hodnoty aj v realite. Zrejme ani netušíš, že aj ten "ruský kapitalizmus" sa oficiálne hlási k princípom sociálne orientovanej trhovej ekonomiky...
Mimochodom, v socialistickej ústave z roku 1960 boli garantované mnohé práva, od nedotknuteľnosti osoby, cez slobodu vyznania až po slobodu prejavu. Realita však nebola vždy v súladu s textom ústavy, podobne ako nie je realita ekonomiky v SR v súlade s čl. 55 ústavy.
Puppuššško sa mýli, sociálne orientované trhové hospodárstvo nie je to isté, čo kapitalizmus. Štát na Slovensku často nepomáha ani tým, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Stačí sa pozrieť na situáciu mnohých dôchodcov a pacientov.
Sociálne zabezpečenie majú formálne zavedené aj mnohé africké a ázijské štáty (penzijné poistenie, sociálne dávky), ide však o to, či dané inštitúty zaisťujú dôstojný život ľudí alebo či sú len zásterkou pre vykorisťovateľský ekonomický model.
Odmietanie "plošného prenosu osobnej zodpovednosti na kolektív" sú frázy, ktorými sa odôvodňuje porušovanie sociálnych práv, garantovaných v Charte OSN i v Charte záklaných práv EÚ. ľudské práva majú byť dodržiavané!
Slováci volia mnohé strany, ktoré sľubujú sociálnu orientáciu trhového hospodárstva, problém je ale v tom, že po voľbách dané strany začnú kooperovať s oligarchiou bez ohľadu na záujmy voličov...
Sociálne orientovaná trhová ekonomika nie je to isté čo kapitalizmus. Sociálne orientovaná ekonomika však môže existovať aj v kapitalizme. Problémom je ale to, že sociálnej orientácie je v tom kapitalizme stále menej a menej.
Sociálne práva sú napísané v ústave SR, aj v ďalších dokumentoch, ale podstata je v tom, či sa dodržujú. Pred rokom 1989 boli v ústave tiež spísané ľudské práva, to obdobie sa však nehodnotí podľa toho, či tam boli napísané, ale ako boli dodržované.
Janukovyč sa snažil o vyváženejšiu politiku medzi EÚ a Ruskom. Čo je pre Ukrajinu dosť rozumná cesta. Keby bola asociačná zmluva o čosi výhodnejšia, Janukovyč by ju podpísal.
Žiadna asociačná zmluva však život v EÚ negarantovala. Ľud Ukrajiny by možno rád vstúpil do EÚ, ale nikto mu to nesľuboval. Dokonca Ukrajine nepriznali ani status kandidáta na vstup. A ekonomicky tiež po roku 2014 nezažil práve rozkvet. Podobne ako roku 2005, keď vládol jednostranne prozápadný Juščenko.
To sú fakty, ktoré sa nedajú prekryť ani agresívnou rétorikou o agentoch Kremľa.
Neskutočne dezinformačný článok!
Najsmiešnejšie pôsobí, keď Porošenko hovorí "„konečne získavame nezávislosť od Ruska.“ a súčasne, že „štát nebude zasahovať do záležitostí cirkvi“.
V TASR tiež píšu: "Na Ukrajine vznikla pravoslávna cirkev nezávislá od Moskvy."
- Dve z troch pravoslávnych cirkví, ktoré predsa tvrdili aj doteraz, že sú nezávislé od Moskvy...
TASR: " konštantínopolský patriarchát fakticky obnovil svoje práva na Ukrajinu, keď zrušil právo moskovského patriarchátu"
- V TASR si asi myslia, že patriarcha v Konstantinopole je pravoslávny pápež...
Vraj: "Do práce na cirkevnom sneme v Kyjeve sa zapojili duchovní a laici všetkých pravoslávnych cirkví na Ukrajine vrátane časti tých, ktorí sa hlásia k moskovskému patriarchátu, informovala rozhlasová stanica Echo Moskvy."
- Je to asi tak, ako keď Prostredník išiel na Dúhový pochod. Ale pre TASR stačí...
Svet zasiahlo militaristické šialenstvo, aj Západ, aj RF, a aj mnohé ďalšie štáty. Je potrebné posilniť soc. výdavky namiesto zbrojenia.
Svetovú vojnu medzi jadrovými veľmocami síce nemáme, ale prichádza k rôznym riskantným napätiam. Medzi USA a RF v Arktíde či inde, medzi USA a ČĽR v Juhočínskom mori či pri Taiwane.
Takže hoci treba začať znižovaním výdavkov na zbrojenie globálne, práve nové zbrojné výdavky USA vedú k tomu, že sa ostatní cítia viac ohrození a reagujú. USA zodpovedá za viac ako tretinu a celé NATO za viac ako polovicu svetových výdavkov na zbrojenie.
Veľkosť územia ako argument komunistu? Riadny nezmysel...
Väčšia časť územia RF je neobývaná, ale jeho veľkosť i tak ovplyvňuje obrannú stratégiu a výdavky štátu. Výdavky na zbrojenie ovplyvňujú mnohé faktory, počet obyvateľstva, veľkosť územia a mnohé ďalšie. Napr. aj konflikty s mocnejším susedom v Arktíde.
Podstatou je, že počítať zbrojné výdavky podľa HDP nie je relevantné (viď príklad Luxemburg a Sudán).
V Sýrii je určite veľa obyvateľov, ktorí Rusov nemilujú, ale určite nevyvolali takú všeobecnú nenávisť ako USA a spol. v Iraku.
Medzi oboma situáciami sú niektoré podstatné rozdiely.
USA a spol. v roku 2003 v Iraku vyvolali vojnu proti tamojšej vláde a zvrhli ju, čím vyvolali chaos, ktorý trvá dodnes. Išlo o zahraničnú intervenciu v rozpore s medz. právom a kvôli klamstvu o ZHN.
Naopak, do sýrskej vojny zasiahli Rusi až v roku 2015 a to so súhlasom tamojšej vlády, ktorá je uznaná v OSN a má stále podporu veľkých skupín obyvateľstva. Na rozdiel od irackých politikov sa Asad nedostal k moci kvôli ruskému zásahu. V Sýrii vojna prebiehala už od roku 2011 a od roku 2014 sa tam vojensky angažovali aj USA a spol.
Navyše, spoluprácou RF a sýrskej vlády sa na väčšine územia Sýrie podarilo vojnu ukončiť. V Iraku to prebiehalo presne naopak a po roku 2003 sa Irak ešte destabilizoval viac než pred vojnou.
Na komunistu nereagujem, ale počítať výdavky na zbrojenie cez HDP i tak nie je relevantné.
Suroviny na veľkej Sibíri sú veľmi podstatné a kvôli ekonomike ČĽR ich význam rastie. Navyše, je tam aj dôležitá infraštruktúra, ktorá má zohrať podstatnú úlohu pri narastajúcej doprave tovarov medzi ČĽR a EÚ. S tým počíta aj čínska ekon. stratégia. Uvedenú infraštruktúru musí RF chrániť.
Áno, jedným z faktorov pri výdavkoch na zbrojenie je aj ochrana obyv. Príklad: Pokiaľ sú celé oblasti a milióny obyvateľov v Sudáne vystavené útokom nájazdníkov z nestabilných susedných štátov, musí vláda obranu tých oblastí zohľadňovať i v rozpočte. Luxemburg taký problém nemá a preto nemusí vydávať na obranu obyvateľov toľko, čo Sudán, hoci má vyššie HDP.
Áno, obyv. je potrebné chrániť v soc. oblasti a tieto výdavky by mali byť zvýšené miesto zbrojenia. Keby Západ (i RF) presunul na rozvojovú pomoc aspoň časť zbrojných výdavkov a plnil svoje miléniové záväzky, bolo by vojen menej a svet bezpečnejší.
Z tej Sibíri, kde údajne nič nie je, pochádza aj plyn pre Európu, o ktorom toľko diskutuje. A množstvo ďalších surovín...
Inak početnosť obyvateľstva je ďalší faktor, prečo sa nemajú výdavky na zbrojenie počítať podľa HDP. Luxemburgsko má väčšie HDP než Sudán, ale asi len 600 tisíc obyv., zatiaľ čo Sudán vyše 40 miliónov obyv., ktorých musí chrániť. Fínsko má zasa väčšie HDP než Egypt, ale len 5% obyv...
Výrokom o súdruhovi zhadzuješ len sám seba.
Rusko má asi 56-násobne väčšie územie než Taliansko, ktoré sa navyše nachádza v úplne iných klimatických podmienkach. Počítať výdavky na zbrojenie vo vzťahu k HDP vôbec nezohľadňuje tento ani ďalšie relevantné faktory.
Rusko má veľmi zlé vzťahy s USA, vojensky najmocnejším štátom sveta a má s nimi aj otvorené spory (napr. v Arktíde). Preto RF pri vlastných výdavkoch na zbrojenie zohľadňuje aj faktor USA. Taliansko s USA nemá podobné spory a krajiny v Stredomorí, s ktorými má spory, sú vojensky oveľa slabšie a vojensky pre Talianov nepredstavujú žiadnu hrozbu.
Je pravda, že výdavky na zbrojenie v RF sú vysoké a aj miera militarizmu je taktiež vysoká, avšak v porovnaní s minulosťou jeho výdavky poklesli najvýraznejšie na celom svete. Bývalý ZSSR vydával na zbrojenie takmer toľko čo USA, dnešné Rusko vydáva asi len 9%.
Niet pochýb, že militaristické šialenstvo zasahuje aj štáty mimo Západu - i RF. Avšak práve zbrojenie na Západe je tým motorom, ktorý vedie k celkovému nárastu zbrojenia vo svete.
Počítať výdavky vo vzťahu k HDP nie je vôbec relevantné, pretože nezohľaduje iné faktory, napr. veľkosť územia. Ani ceny výrobkov zbrojárskeho priemyslu nie sú nižšie, ak má štát menšie HDP. Naopak, USA kupujú tie isté zbrane často oveľa lacnejšie než rozvojové štáty s nízkym HDP.
Napr. Luxemburgsko má väčší HDP než Sudán, ale neznamená to, že má vydávať na zbrojenie aj viac peňazí, už len kvôli veľkosti územia a dĺžke hraníc.
Výdavky na zbrojenie sa dajú počítať nielen cez HDP, ale napr. aj na počet obyvateľstva a tam západné štáty a ich spojenci dominujú ešte výraznejšie než v absolútnych číslach: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countr…
Prečo francúzski politici takto nehovorili o protestoch na Majdane, ktoré priniesli skutočnú ekonomickú katastrofu?
Prečo dnes nehovoria o "revolúcii dôstojnosti"?
Myslím, že každý, kto číta tvoje komentáre, rýchlo zistí, že si rusofób a tie rozprávky o tom, ako máš rád ruský národ a ako chodíš do Ruska sú iba na smiech...
To, že mám iný názor než Putin na zmenu hranice na Kryme potvrdzujú mnohé moje neanonymné blogy a postoj "ani Kosovo ani Krym" som zastával vždy principiálne. Už tým jasne dokazujem, že mám na niektoré veci názor odlišný od Putina, hoci to ty nechceš pochopiť.
Pokiaľ ide o anonymitu, je to vyšší dôvod pre nedôveru, najmä keď niekto štýlom svojich príspevkov silno pripomína tzv. trolla. Myslím, že keby si nepísal anonymne, tak by si viac vážil niektoré slová.
Odporúčame