Áno, Ty píšeš tak, ako by si to povedala - to je presne ono.
Ibaže, ak hovoríme, poslucháč vidí našu mimiku, úsmev, gestá, reč tela, súvislosti.
Ak niečo nechápe, dá sa to dovysvetliť.
Písaný text má odlišné zákonitosti, tam poslucháč vidí iba text, takže ten musí byť zrozumiteľný a polopatistický.
V tvojich textoch je kopa nedopovedaných vecí, často ma to mätie a ruší.
Pozri sa, ako jasne, zrozumiteľne a k veci píšem ja ( vždy si to prečítam a korigujem, škrtám, prepisujem, ak nemám dojem, že mi budú rozumieť ), a uč sa, nebudem tu večne.
Pri slovách: uč sa, nebudem tu večne, sa usmievam, je to nadsázka.
Ale úsmev Ty, ako čitateľ, nevidíš, takže si môžeš myslieť, že to je arogantná urážka.
Takže je to treba napísať tak, aby to čitateľ aj chápal, ako nadsázku a nie urážku.
