Na kandidátke predsa nemusia byť výlučne členovia strany. Nebude kupovať, nebojte :-)
Na kandidátke predsa nemusia byť výlučne členovia strany. Nebude kupovať, nebojte :-)
Až príliš bol ten excelovský Sulík tolerantný.
Dúfam, že nie.
Odkiaľ viete, že Sulík je sebestredný? Ja viem, že si až príliš dlho nechal brnkať po nose.
Na vysvetlenie: v pláne bola aj rozmetačka, ale treba brať ohľad na vodičov-živiteľov rodiny. Ak by mu zobrali vodičský preukaz, asi by sa nám poďakoval.
Hamburgery ani langoše v Maďarsku zdanené nie sú. Zdaniť možno niečo, kde sa dá stanoviť hodnota tuku, cukru, ... Ako sa to v hamburgeri urobí? Daň môže byť na výrobkoch, ktoré sú na trh uvádzané zabalené a ktoré možno skontrolovať. Vo vzťahu množstvo zjedenej potraviny/obezita nám chýba dosť významný článok - telesná aktivita, ktorá najviac vplýva na obezitu. Je dokázané, že telesná aktivita výrazným spôsobom klesá. Problém je v tom, že sa menej hýbeme, a to aj vo svojom voľnom čase. Niekedy sa nevyužívali autá a iné dopravné prostriedky tak, ako dnes. To má vplyv na výdaj energie. Rovnako ako trávenie voľného času pred TV a PC.
Poprosim, skuste si pozorne precitat, co v prispevku pisem. V ramci EU platia urcite pravidla, ktore musime akceptovat. Je mi luto, ale pan minister pre slovenskych potravinarov a pre slovenskeho spotrebitela nestihol urobit nic. Na margo slovenskej a polskej bryndze: Slovenska bryndza je preto drahsia, lebo slovenska legislativa prikazuje, ze musi v nej byt najmenej 50 % ovcieho syra. Toto vsak polsky vyrobca nemusi dodrziavat, pretoze vyraba v Polsku a na neho sa slovenska legislativa nevztahuje. Kedze da do svojej bryndze napriklad 20 % ovcej hrudky, tak vysledn cena bude nizsia. Kedze ovcie mlieko je drahsie, tak slovensky vyrobca nikdy nebude moct bez porusenia legislativy predavat za rovnaku cenu ako Poliak. To je jasne. Naco sa ma oznacovat % podiel ovcej hrudky, ked Slovak musi dat 50 % a Poliak len tolko kolko chce a povinnost oznacovat % podiel ovcej hrudky sa neho vztahovat nebude, lebo to je zasa slovenska legislativa, ktoru on nie je povinny dodrziavat?
Nemyslim si to, ale dakujem za nazor. Mam 2 deti a, nastastie, uz nie su skolopovinne. V skolskom stravovani je viac problemov, ktore je potrebne riesit. Zvysnych 50 % deti, ktore sa v skolskych jedalnach nestravuju, nema doma zabezpeceny obed a potvrdzuju to aj statistiky. Deti neobeduju, kupuju si rozne doplnky (fast food, sladkosti,...), aby vydrzali domov. Nadvaha a obezita ma aj u slovenskych deti narastajuci trend, co sa nasledne negativne odraza na ich zdravi. Ak by bola skolska strava chutnejsia, stravovalo by sa v jedalnach viac deti. V dosledku povinneho verejneho obstaravania sa do jedalne nakupuju povinne najlacnejsie suroviny a tak vyzera aj vysledny produkt. Podla mna, je potrebne prelomit mytus uzasneho a najlepsieho systemu stravovania deti v EU a system prepracovat.
Potravinárska komora Slovenska, kde pôsobím ako riaditeľka, si u agentúry GfK zaplatila prieskum podielu slovenských potravín na pultoch jednotlivých obchodných reťazcov. Najhoršie dopadol už spomenutý s 15 %. Najlepšie dopadol jediný domáci s 68 %. Priemer je 50 % a zhoduje sa aj so štatistickým údajom z EUROSTATU.
No áno. Preto zasa v iných príspevkoch hovorím o zrovnoprávneí dotácií v EÚ. Poliak dostáva viac a ešte k tomu má štátnu pomoc a nižšiu DPH na potraviny = lacnejšie ceny = cezhraničné nákupy Slovákov. Kým nebude mať slovenský farmár lacnejšiu surovinu, potravinár tiež nevyrobí lacnejšie. Obchodné reťazce tlačia na ceny nielen slovenských dodávateľov, ale aj na zahraničných. No a keď napríklad v Poľsku dokážu vyrobiť lacnejšie, tak v tendri vyhrá poľský dodávateľ a slovenský výrobca má problém s umiestnením svojich výrobkoch na trh. Lebo Rakúsko, Maďarsko, ..., len veľmi ťažko, ak vôbec, zoberie na svoj trh potraviny z dovozu.
Pred rokom 1989 sa dotovalo nielen polnohospodarstvo ale aj potravinarstvo. Potraviny sa predavali pod vyrobne naklady, do technologii sa investovalo minimum a neuveritelne sa kradlo. Podniky boli statne, tak to na takomto principe mohlo fungovat. Dnes to nemoze fungovat na takychto principoch. Ludia nemusia jest viac. Dolezite je, co jedia a ci maju dost penazi na dostojny zivot. Na to musia mat zamestnanie. Podnikanie v polnohospodarstve a potravinarstve je riesenie. Na to je treba vytvorit dobre podmienky. Napriklad rovnake dotacie pre polnohospodarov, zjednodusenie administrativy, legislativy, pristup k financiam (pozicky).
Nižšia DPH na potraviny, zrejme nižšie nájmy developerov a lepšie obchodné podmienky dodávateľom, ...
Nie len Slováci strácajú záujem o podnikanie v poľnohospodárstve. Farmári vo všetkých štátoch EÚ starnú. Ako v každom biznise, aj v poľnohospodárstve platí, že nie je problém vyrobiť, problém je predať. Slovenskí farmári nedokážu cenami konkurovať farmárom nielen z okolitých štátov EÚ, ale ani produktom z Číny, preto nevedia svoje produkty predať. Preto zaniká chov ošípaných, hovädzieho dobytka, ale aj produkcia v rastlinnej výrobe. Už som písala, že som proti dotáciám ako takým. Ale ak sú, tak musia byť spravodlivé pre všetky členské štáty. Nechceme si dať na Slovensku predsa zlikvidovať poľnohospodárstvo. Výdatná spoluúčasť predchádzajúcich vlád na odrovnaní slovenského poľnohospodárstva je jedna samostatná veľká téma. Nemôžeme sa naveky len pozerať, ako sa likviduje toto odvetvie, je potrebné začať aj niečo robiť. Z môjho pohľadu je na ťahu exekutíva - v prvom rade musí začať konať ministerstvo, musí upratať legislatívu a začať konať v súlade s vyhláseniami ...
Skúste mi poradiť ako by sa dali veci pohnúť správnym smerom. Roky sa o to pokúšam a s minimálnymi výsledkami. Presviedčať ľudí, ktorí síce sú vo funkciách, ale s minimálnymi znalosťami a ochotou (ktorú si niekedy cením viac ako znalosti), častokrát s aroganciou, je ako boj s veternými mlynmi. Potravinári sú značne znechutení z toho, že ich problémy reálne neriešila žiadna vláda. Naopak, ministri (financií, hospodárstva a pôdohospodárstva) si myslia, že potravinárstvo musí na Slovensku prežiť, lebo potraviny sa budú vždy jesť. Veľký omyl v tom, že musí prežiť, pravda v tom, že jesť budeme stále. V dnešnom globalizovanom svete nie je problém zásobovať potravinami celé Slovensko. Možno to, čo som napísala vyznieva ako fráza, ale nechcem zachádzať do podrobností. Jednu skúsenosť som veľmi jemne opísala v blogu.
Ďakujem za Váš názor. Som človek z praxe a zažila som toho dosť v socíku (26 rokov - nechcem hodnotiť, nebolo všetko len zlé, mňa represie nepostilhli, ale poznám aj takých, ktorých naozaj veľmi). Som rada, že bol rok 1989, ale ako sa vyvíjalo poľnohospodárstvo a potravinárstvo, je mi naozaj ľúto. Slovenských potravinárov je na Slovensku naozaj málo a niekedy mám pocit, že som v úlohe štatistu a hrobára. A čo nás (mňa a našich členov - potravinárov) najviac hnevá je, že ministerstvá nie sú ochotné komunikovať a akceptovať úplne legitímne požiadavky a pripomienky (bola som štátnym zamestnancom a myslím si, že aj na ministerstvách by mali pracovať ľudia s praxou a mali by slúžiť ľudu (možno to tiež znie ako heslo). Česť výnimkám, inak je to dosť strašné. To je na román.
Ďakujem za Váš príspevok a komentár. Chcela by som Vás informovať, že som nezávislá kandidátka strany č. 6 SaS. Možno Vás bude zaujímať, že sa celú svoju profesnú kariéru (27 rokov) pohybujem v oblasti potravinárstva - výroba, úradná kontrola potravín, MP SR a teraz zastupujem potravinárov v Potravinárskej komore Slovenska. Rovnoprávne postavenie slovenských poľnohospodárov nebolo možné dosiahnuť už pri vstupe do EÚ. Nechcem nikoho obhajovať, to len konštatujem. Brusel využil nevedomosť 10 členských štátov a ak si aj dovolili oponovať, tak odpoveď Bruselu bola "nepristúpite". To sa jednoducho muselo zažiť. Asi viete, že návrh reformy SPP bol publikovaný na jeseň 2011 a že odvtedy všetky profesné združenia komunikovali s rezortom pôdohospodárstva a spolupodieľali sa na príprave stanoviska SR. Dokonca bolo rokovanie v NR SR. Nemyslím si, že by som mala dávať odpočty plnenia. S programom SaS http://www.strana-sas.sk/file/1318/Program%20SAS%2 02012%2015.02.1012.pdf sa plne stotožňujem.
Nasi poslanci EP su clenmi vyborov ako napriklad Obcianske slobody, spravodlivost a vnutorne veci, Prava zien a rodova rovnost, Rozpocet, Kulura a vzdelavanie, ...Medzinarodny obchod, ... Ani jeden poslanec EP za SR nie je v AGRI vybore. Nechcite vediet pocty inych statov (Francuzi 8, CR ma 2).
Súhlasím a ďakujem za reakciu. Celú svoju profesnú kariéru som v potravinárstve (aj 12 hod. zmeny,labák, úradná kontrola, ministerstvo, teraz Potravinárska komora Slovenska). Stále som verila, že sa vývoj zmení. Opak je pravdou a ja sa za 27 rokov praxe cítim stále viac hrobárom slovenského potravinárstva. Nielen ja, ale aj domáci potravinári. Ak by som zostala ticho a odmietla ich výzvu, myslím si, že by som nemala právo kritizovať konania exekutívy a poslancov. Ani jeden minister, ani jeden štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva po roku 1989 nebol potravinár. Celé odvetvie je presne v takom stave, ako k nemu pristupovali nielen ministri pôdohospodárstva, ale celá vláda. Je potrebné začať zodpovedne a komplexne riešiť celú situáciu. Veď aj podnikateľ, ak stojí len na jednom biznise, má väčší predpoklad neúspechu. To platí aj pre slovenský biznis - montovacie linky na autá sa dajú ľahko odmontovať a premiestniť. A potom čo budeme robiť? Začneme sa učiť konečne opäť vyrábať syry?
Na margo exportu za socika - exportovali sme napriklad cukor (dnes nie sme sebestacni v produkcii), chmel, spracovane ovocie a zeleninu - ako teraz napriklad Nemci stoja pri pase a pod drobnohladom kontroluju uhorky, ktore pojdu Francuzom. U nas dnes take neexistuje. Cesnak dovazame z Ciny, mak takmer nepestujeme. Ja nehovorim, ze pred rokom 1989 bolo lepsie. Pevne verim, ze taku dobu uz nikdy nezazijem, uzila som si jej za 26 rokov naozaj dost. Ale to je ina tema. Co ma mrzi je, ze vlastne ziadna vlada dostatocne nedocenila ked uz hned nie rozvoj, ale aspon udrzatelnost tohto sektora. Po roku 1989 sa podniky privatizovali, tunelovali, a zatvarali, pred vstupom do EU sa podniky zatvarali, pretoze nemali financie na prisne hygienicke standardy EU (a narodna legislativa bola este prisnejsia a teraz podporujeme predaj z dvora - nie som proti, len vtedy sa podarilo zlikvidovat zopar podnikov), otvorili sme trh. Ine staty EU sa staraju lepsie o farmarov a potravinarov. To be continued ...
Súhlasím s názorom. Problém je, že farmári v Španielsku dostávajú vyššie dotácie ako farmári na Slovensku, čo našich poľnohospodárov a aj potravinárov znevýhodňuje. Potom sa im oplatí ich na Slovensko aj doviezť. Druhý problém je, že štátnu pomoc slovenskí farmári dostávajú len v minimálnych množstvách. Takže, čo môžeme urobiť pre našich poľnohospodárov je, že SR bude tvrdo bojovať za zrovnoprávnenie dotácií, pretože teraz sa v Bruseli rokuje o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Odporúčame