Nechcem byť premúdry, ale to klasické "nikdy nevrav nikdy" platí stále.
Nikdy nevieš, ako dopadneš. Až ťa život pritlačí, budeš vďačný za každú pomoc, aj takú od Ježiška.
Nechcem byť premúdry, ale to klasické "nikdy nevrav nikdy" platí stále.
Nikdy nevieš, ako dopadneš. Až ťa život pritlačí, budeš vďačný za každú pomoc, aj takú od Ježiška.
No, a môj starodávny kamarát (71), ktorého som stretol na vianočnom trhu, pri ochutnávke punču, sa šiel popučiť od smiechu, keď som mu ukázal, že v liste Ježiškovi, po zdraví a bohatstve, bolo aj želanie, aby Petre poslal dáke pódiové umiestnenie.
A ten pako, mi teraz volal, že skočíme na pohárik, aby som znova napísal Ježiškovi, kde si mám želať aby sa môjmu kamarátovi polepšilo zdravie a aby vyhral prvú cenu v lote. Lebo sa kdesi dočítal že Ježiško plní iba želania pre našich blízkych a známych. To je ale pako! Podotýkam, že veľmi milý a láskavý Pako!
Neviem celkom isto, či je podľa teba možné pokladať za úspech, nedajbože závidieť Židom ich tragédiu, na počiatku ktorej, stála spolupráca sionistických a nacistických politických elít?
Pán Jancura sa nebál, lebo je samozrejmé, že elektrifikácia prebehla pod vedením monopolu KSČ, vzhľadom na to, že ostatné politické strany boli zakázané a politickí odporcovia popravení a prenasledovaní.
Mimochodom elektrifikácia nebola vynálezom KSČ.
Všetky vojnou zničené štáty vôkol elektrifikovali a industrializovali.
A čo sme horší od nich?
Ešte pár rokov zeleného teroru, zatvoríme atómky a slávnosť znovuotvorenia nováckych baní, sa môže začať.
Celé desaťročia, sa z denných správ dozvedáme, že na Palestínskom území surovo zastrelia chlapca a nič sa nedeje.
"Významné mienkotvorné médiá to už ani nekomentujú. Napokon bol to iba palestínsky "untermensch" chlapec, ktorého smrť je už akousi súčasťou "koloritu" okupovaných území, izraelským štátom.
Dlhodobo mlčia aj štáty EÚ, vrátane tých nových.
Ktorýkoľvek okupant, v tomto prípade štát Izrael, si musí byť vedomý, že dlhodobo okupovanému obyvateľstvu na Palestínskych územiach, ide o holý život a má preto právo, brániť sa všemožnými prostriedkami a spôsobmi, ktoré nemusia byť vždy humánne.
Ak sa mýlim, rád sa nechám poučiť.
Nechce sa mi veriť, že vedenie redakcie Pravdy dovolí uviesť v tomto denníku takýto nadpis, aj následný celkový bezcitný obsah článku.
Pritom Pravda pod každým článkom deklaruje a varuje:
"Debata však musí mať zmysel, byť kultivovaná a slušná.
Napriek tomuto pravidlu ho niektorí diskutéri porušujú. Takéto príspevky skryjeme.
Preto vás dôrazne žiadame, aby ste v diskusiách vážili vaše vyjadrenia. Pri nerešpektovaní základov slušného ľudského správania sa budeme nútení zablokovať komentovanie pod príspevkom.
Buďte prosím v komentároch ohľaduplní, slušní, ľudskí."
Ak nechcete v redakcii Pravda poprieť cieľ a účel vášho vyhlásenia k "Váženým čitateľom Pravdy", v ktorom apelujete na ohľaduplnosť, ľudskosť, buďte tak dobrí, zablokujte svoj článok.
Odvolávam sa na príslušný text vašej deklarácie:
"Pri nerešpektovaní základov slušného ľudského správania sa, budeme nútení zablokovať komentovanie pod príspevkom."
Prosím, ste na ťahu!
Vždy sa pýtaj, kto to hovorí!
Súdruh Weiss, má síce právo na svoj názor, akurát vo svojich hviezdnych časoch za totality ho upieral iným a zákerne ich pôvodcov oznamoval na príslušné miesta.
Ak sa dostaneš k jeho "slohovým prácam", ktoré vypotil, ako vedecký pracovník ÚML ÚV KSČ, tak po prvých riadkoch sa prestaneš čudovať, prečo ten socializmus skapal.
Hovorím k téme a mám a to nielen ja, neblahé životné skúsenosti, s takými boľševikmi, akými sú weissovci.
Ja sa nepotrebujem nikomu mstiť, iba chcem takýmto exponentom zločineckého režimu, akým bol aj súdruh Weiss a jeho kumpáni, pripomenúť, že môžu bohu ďakovať, že po novembri 1989, neboli trestne a väzobne stíhaní a neskončili v tých istých celách, kam horlivo posielali svojich oponentov.
Mimochodom, osobný priateľ súdruha Weissa a jeho oficiálny "školiteľ", bol už nebohý Paľko Mešťan, ktorý bol hlavným, neslávne slávnym normalizátorom na Slovensku.
Len pre zaujímavosť, tento Weissov priateľ, za totality prenasledoval sionistov a žiadal pre nich doživotie. Po prevrate sa stal stal veľkým sionistom a riaditeľom Múzea židovskej kultúry v Bratislave a zároveň námestník generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea pre Úsek múzeí národnostných menšín.
To len, aby sme vedeli, kto za koho kope a kto je kto.
Z ich strany je cynické, aby sa vyjadrovali k vedomostnej úrovni školákov.
Kde boli takéto učiteľky, keď sme mali dvanásť?
Máš stopercentnú pravdu.
Najpodstatnejšie otázky, typu kedy padol výstrel z Auróry, kto bol V.I.Uľjanov, Žukov, Malinovskij, Stalin, Chruščov, Brežnev, ódy na sovietskych pracujúcich, najlepších na svete, sovietsky človek náš vzor, sovietska hymna naspamäť, rovnako Internacionála, dejiny KSČ, tak to bol PISA tých čias.
A samozrejme rusifikácia našej kultúry, školstva, spoločnosti, za akú by sa nemuseli hanbiť ani najväčší maďarizátori, z čias R-U monarchie.
A na vysokej škole si mohol byť génius z fyziky, ale pokiaľ si nemal zápočet z dejín MRH, tak si skončil.
Pokiaľ ide o výrobu, je pravda, že sme vyrábali temer všetko, od ihly, cez lietadlá až po lokomotívy, pretože medzinárodná deľba práce, v rámci RVHP nefungovala. Ak sme akú-takú úroveň dosahovali, tak iba vďaka odborníkom, napriek tomu, že ich brzdili, svojou nesmiernou tuposťou komunistické kádre, dosadené KSČ, typu Peter Weiss.
Strojársky, hutnícky, banícky priemysel, bolo dedičstvom medzivojnovej ČSR a R-U monarchie.
"Ať chcípnou!", ako vraví klasik.
Súdruh, na staré kolená si akosi zmúdrel!
Takže vravíš, že úpadok? A tú prvú polovicu svojho života si nadobro vymazal?
To nebol tvoj úpadok a úpadok spoločnosti?
Ako "vedecký" pracovník v Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska
si masy pracujúcich ubezpečoval a vedecky im dokazoval, že sme na správnej ceste ku komunizmu.
V časoch "perestrojky", si spolu, so svojimi slávnymi kumpánmi denne kontroloval a cenzuroval sovietsku tlač, v ktorej sa uverejňovali zverstvá a zločiny sovietskych súdruhov, ktoré napáchali v minulosti.
Boli ste zalezení, mali ste bobky a modlili ste sa, aby toho Gorbačova niekto stopol, lebo inak vás budú vlastní súdruhovia lynčovať.
Zradil si komunistov, keď si v novembri 1989, ako prvý, zahodil stranícku knižku, aby si sa votrel medzi nastupujúcu demokraciu.
Súdruh Weiss, vôbec si sa nezmenil. Zostal si pologramotný nástenkár, bez vlastného názoru, ktorý sa naučil niekoľko straníckych fráz, ako za socializmu, tak aj teraz.
Len tak mimochodom, aby reč nestála, niečo o vzájomnom "nepriateľstve" Ruska a USA.
"Potrebovali financie USA a Kanady.
Na rozoberanie starých ponoriek tejto triedy poskytli 80 % financií Spojené štáty a Kanada, čo však znamenalo, že stavba nových ponoriek bude o niečo ekonomickejšia a Tajfúny nahradili ponorky triedy Borej, ktoré sú síce o niečo menšie, no potrebujú oveľa menšiu posádku a sú lacnejšie na výrobu, pričom mali byť vyrobené v oveľa väčšom počte (aspoň podľa plánov). Portál NavalNews pripomína, že v prípade triedy Tajfún išlo o najväčšie ponorky na svete."
Bohužiaľ, či vďaka bohu, EÚ je veľmi zhovievavá a tolerantná.
Určite má aj mnoho, nie práve najrozumnejších riešení v rôznych oblastiach, ale ako vraví klasik o demokracii:
"Nie je to bohviečo, ale nič lepšieho nevymysleli".
Nič nového pod slnkom.
Naši predkovia, ktorých nám v socialistickom školstve vykresľovali, ako zaostalých, zadubených, (pretože podľa KSČ svet začal až r. 1948), mali oranžérie už v 18. storočí, ako o tom svedčí aj oranžéria v Dubnickom kaštieli, alebo oranžéria v Turčianskej Štiavničke z polovice 19. storočia.
V tomto okamžiku, keď všetky posudky, určené sanácie s pochybným výsledkom, zabezpečenie objektu, ako aj celková agenda s tým spojená, sa nákladovo nabaľuje každým dňom, jediným najlacnejším, najrýchlejším riešením, je zbúrať stavbu.
A myslím, že každý technik, inžinier, projektant, ktorý mal dočinenia s projektovaním a realizáciou stavieb, mi dá za pravdu.
Sme nenažratí, nevďační a bez vlasteneckého cítenia.
Ak, by naši južní, starodávni to susedia, mali organizovať preteky Svetového pohára a mali tam maďarskú lyžiarsku hviezdu, ako Vlhová, tak by rovno na Maďarskej puste postavili zjazdovku, keby hneď z Vysokých Tatier museli sneh voziť.
Mimochodom, dávno mala prebehnúť decentralizácia sídiel ministerstiev a iných dôležitých inštitúcií v Bratislave, ich rozmiestnením do sídiel VÚC.
Podobne aj Zväz slovenského lyžovania, by mal byť bližšie k lyžiarskemu dianiu, so sídlom priamo v meste Vysoké Tatry.
Dnes začína, aj končí Slovensko v Bratislave.
Bratislava, už za federácie nevedela nájsť spoločnú reč s krajskými a regionálnymi správami, smerom na východ.
Iba žiarlivo gánila na slovenský východ, ktorý našiel porozumenie skôr v Prahe, ako v Bratislave.
V čase industrializácie a výstavby východoslovenských železiarní, sa stavenisko hemžilo pražskými a českými inžiniermi a technikmi. Bratislavské technické kádre boli skôr raritou.
Poslanec Kotlár sľúbil, že preverí 'politické vraždy' a manažment covidu.
Poznal som jedného Kotlára. Z filmu "Černí baroni".
"Co to je? Hlaste se mi!"
"Kotlár".
"Generál Kotlár? Nebo plukovník Kotlár? Tak se opravte, chlape!“
„Kotlár Laco.“
Ďakujem, od Teba je to pre mňa pocta!
Zažil som jednu ideológiu, ktorá uverila, že sa stačí prísne riadiť zákonitosťami vedeckého socializmu a komunizmu a úspech bude zaručený.
Prejav iného názoru sa pokladal, za šírenie antikomunistických výmyslov neprajníkov socializmu.
Odporúčame