Čas nádejí: Trestuhodne premrhaný potenciál ukázať históriu, ktorú urgentne potrebujú spoznať všetci
Ak viete ako - tak variť, nemali by ste chodiť do reštaurácie. Budete porovnávať, nenajete sa, budete odchádzať sklamaní.
"Čas nádejí", možno už aj ten názov, ma navnadil k očakávaniu niečoho úžasného.
Ako pri vystúpení kúzelníka. Sadnem si a veľmi ochotne sa nechám klamať, odpúšťam mu aj už bradaté infantilné triky a kúzla, všetkému sa detsky teším.
Keď som "otvoril" "Čas nádejí", nechal som sa unášať dejom, snažil som sa vychádzať v ústrety celému scenáru, aby som bol na pár minút vtiahnutý do deja, bol jedným z nich.
Dáko mi to nešlo, ale len kvôli sebe a svojmu očakávaniu, som "trpel" ďalej.
Po chvíli som, si konečne priznal moje sklamanie.
Pochmúrnosť, žiadne svetlo, málo radosti a veselosti, bez štipky milého humoru.
Ako v tej reštaurácii, začal som porovnávať.
S dejom, kde som fascinovaný všadeprítomným svetlom, v exteriéri, v interiéri, dej prirodzený, ľudský, ako aj dialógy, som jedným z nich.
Proste zázrak - Tisícročná včela. Jaroš. Jakubisko.
Preto nesmiem porovnávať.