Celé sa to začalo v roku 1950 s článkom "Computing Machinery and Intelligence", v ktorom otec informatiky, Alan Turing, predstavil víziu inteligentných strojov. On sám bol fascinovaný biologickými procesmi a myšlienkou simulovať mozog.

Žiaľ, Turing to roku 1954 uzavrel kyanidom a nasledovalo niekoľko generácií tzv. "symbolikov". Tých mozog nezaujímal, snažili sa naprogramovať "logické myslenie" -- všetko malo podobu mechanickej manipulácie so symbolmi. Marvin Minsky (veľký to symbolik) uštedril inšpirácii mozgom poslednú ranu roku 1969 napísaním knižky "Perceptrons", v ktorej rozoberal slabiny tzv. umelých neurónových sietí. V rokoch 1969-1987 po nich ani pes neštekol.

Symbolizmus ale tiež nebol žiadne terno. Po druhej svetovej vojne, medzi rokmi 1954 do 1966, USA investovali mnoho peňazí do mechanizovania prekladu ruština--->angličtina. Skončilo to fiaskom a USA stopli kohútiky. Preklad nie je možné mechanizovať, vyžaduje porozumenie (a čo to vlastne je to porozumenie?).

Minskemu to nijak nebralo optimizmus, umelej inteligencii na úrovni človeka dával 3-8 rokov. Objavovali sa však neočakávané problémy. Roku 1969 Neil Armstrong pristál na mesiaci, zatiaľ čo informatici nevedeli robota udržať stáť na nohách. Fiasko. V 70. rokoch si bol za blázna ak si sa venoval umelej inteligencii.

V 80.tych rokoch symbolici nafúkli poslednú bublinu s tzv. "expertnými systémami". Firmy spláchli stámilióny do záchoda a z umelej inteligencie sa stala komédia.

V roku 1987 ožil plamienok s neurónovými sieťami, v roku 2006 sa im začala vracať širšia pozornosť a financie, v roku 2010 to explódovalo úspechom v strojovom videní a prepisu reči na text. Úspechy v týchto dvoch oblastiach sú to, čo poháňa dnešný optimizmus.

Fakt, že sú to percepčné problémy a že dané systémy zcela postrádajú logické myslenie, sa málokedy rozoberá. Dnes je z toho prehypovaná téma, rozpráva sa o samojazdiacich autách. Hmmm... ak ten autopilot nebude do 5 rokov spoľahlivo fungovať, tak to vývoj umelej inteligencie znovu zosmiešni.