Dovtedy, kym na miesto vyucujucich nenastupia odbornici na "Merkur" :-)
Podľa:vlákien iba prvá úroveň času |
najnovšie po najstaršie najstaršie po najnovšie |
Ešte ku Gravitácia 1
Teslove pokusy ovplyvnoť tvorbu mračien potvrdzujú Tvoju teóriu.
G. Grabovoi v Moskve by Ti to asi tiež potvrdil, aplikuje túto Tvoju teóriu vo svojich prístrojoch na báze kristáľov kremíka.
kedze sa uz nedebatuje o gravitaci ale o fyzike vseobecne:
nedavno som na inej debate spomenul Ciolkovskeho a jeho raketovu rovnicu
Ciolkovski odvodil rovnicu pre pohyb rakety ciste matematicky
suvis rychlosti pohybu rakety hmoty rakety a rychlosti unikajucich plynov cez trysku
povedane strucne
ale Ciolkovski nevedel ze v Rusku uz tato rovnica bola napisana o 20-30 rokov skor
a bola napisana inzinierom vo fabrike na vyrobu delostreleckych granatov, ktory robil merania a pokusy a z vysledkov merania z cisiel tuto rovnicu napisal bez teoretickeho odvodenia
Ciolkovski tak matematocky len urobil to co bolo empriricky uz urobene a mozem to zhodnotit aj tak :
ze dokazal ze je dobry matematik, kedze mu vysiel spravny vysledok
a vo fyzike je toto bezne
gravitácia pôsobí na telesá každé teleso má svoju hmotnosť a priťahujú sa F=G*m1*m2/r^2. to je priťahovanie 2 hmotných bodov. keďže máme n hmotných bodov tak že sa nám niektoré sily deformujú tak vznikajú gravitačné cesty. niekedy pôsobením týchto síl sa môže zdať že gravitácia odpudzuje. podľa toho ako je rozložená hmotnosť tak tak vyzerá gravitačné pole. to sa tiež deformuje pohybom hmoty, (hmotných bodoch. potom môžeme hovoriť aj o rozložení energie v gravitačných poliach. tiež je energia elektromagnetických vĺn iná (opačná ako gravitačné pole,(tam kde je slabšie gravitačné pole tak tam idú elektromagnetické vlny bez straty na intenzite. keďže gravitácia svetlo ohýba tak mu odoberá časť energie, elektromagnetické vlny sa predlžujú. že gravitácia pôsobí iba príťažlivo je dôkazom toho že telesá sa nerozpadnu a menšie telesá sa budú pri malej vzdialenosti iba priťahovať. napr. prach na mesiaci vôbec by sa neudržal. einstein vyslovil že teleso ktoré voľne padá sa pohybuje po geodetikach
to ze sa teleso nerozpadne vobec nemusi znamenat ze preto lebo gravitacia
ono je to mozno naopak, ze preto lebo sa nerozpadne, tuto vlastnost ludia nazvali gravitaciou
ale telesa sa rozpadaju
a dalej, aj tam kde sa dosiahne antigravitacia, sa objekt nerozpadne
cize aj pri zruseni gravitacie mame objekt stale pokope
drzanie pokope akoby nebolo od gravitacie vobec zavisle
"aj tam kde sa dosiahne antigravitacia, sa objekt nerozpadne
cize aj pri zruseni gravitacie mame objekt stale pokope"...
Vieš nejako toto tvrdenie potvrdiť? Ešte som o tom totiž nepočul. Vďaka.
antigravitacia ?
stav beztiaze ?
odobratie hmotnosti objektom ? = objekt ma nadalej svoj tvar aj rozmery ale je nehmotny
a po jeho beznamahovom premiestneni v priestore, napriklad niekolko poschodi do vysky pri stavbe chramu a ulozeni na miesto, sa mu hmotnost zase vrati, riadene
obejkt sa v stave bez hmoty a ani pocas presuvania v bezhmotnom stave nerozpadne, po navrate hmotnosti je to zas taky isty objekt ako predtym
len bocna poznamka: ak si niekto mysli ze pyramidy sa stavali tak ze tisice otrokov tahali mnohotonove balvany po nejakych drevenych valcekoch......mal by porozmyslat odznova
Ako je ale možné, že je nehmotný? Tomu nerozumiem. Antigravitácia a stav bez tiaže sú ale 2 rozličné veci predsa.
ano dve rozdielne veci
tak som to myslel ze som vymenoval 3 rozne situacie
ide o to pozret na to fyzikalne trosku inak
to ze nieco drzi pokope je jedna vec
a to ze nieco ma svoju vahu, teda je tahane k zemi a ukaze nejaku hodnotu pri vazeni
je ina vec
a tieto dve rozdielne veci sa nejako automaticky spajaju dokopy
a tym mame nespravne nazore a predstavy'
jedna vec je napisat rovnice
ale nieco ine je co si zvycajne v poraxi predstavujeme ako dosledky a suvislosti a prejavy
No podľa toho čo myslíš tým "drží pokope". Pretože samotné jadro atómu nedrží pokope vďaka gravitácií, ale vďaka silnej interakcii medzi kvarkami, kde túto interakciu sprostredkujú gluóny.
Ďalej samotné atómy a molekuly tiež nedržia pokope vďaka gravitácií, ale vďaka elektromagnetickej interakcii medzi nabitými časticami, kde túto interakciu sprostredkujú fotóny.
Gravitačné sily sa prejavujú až u väčších a hmotnejších telesách (planéty, hviezdy...). Dokonca gravitačna sila by sa prejavila aj pri 2 veľkých lodiach blízko seba (napr. 2 Titaniky vzdialené od seba 10 cm).
PS: ak ma niečo svoju váhu, tak nielenže je to teleso ťahané k Zemi, ale aj Zem je ťahaná k telesu. Teraz nepriťahuje len Zem teba, ale aj ty Zem. Lenže z dôvodu že je gravitačná sila oproti ostatným tak slabá, nevidíš jej dôsledky pri menších objektoch (nevidíš, že by si priťahoval Zem).
ano presne
to je to com som napisal vseobecne ze pritahovanie k sebe nie je gravitacia
tak ako atom a molekula atd az cely objekt drzia spolu nie koli gravitacii
aby sme si rozumeli v diskusii
ja som narazal na tuto vetu co tam mal aldebaran:
""""že gravitácia pôsobí iba príťažlivo je dôkazom toho že telesá sa nerozpadnu """
a to je alebo principaialna chyba, alebo len velmi nesikovne napsial nejaku inu myslienku
" Lenže z dôvodu že je gravitačná sila oproti ostatným tak slabá" nespravne.
Newton's 3rd Law: To every action there is always opposed an equal reaction: or the mutual actions of two bodies upon each other are always equal, and directed to contrary parts.
Zem ma ovela vacsiu zotrvacnost, preto nevidno dosledky gravitacnej sily mensich objektov.
Odpudzovanie planét nieje zdanie ale realita. Ak by bola intenzita gravitačného poľa závislá od hustoty hmoty, nad horskými masívmi by muselo byť väčšie gravitačné zrýchlenie ako nad oceánom.
Telesá držia pohromade vďaka chemickým väzbám a tie fungujú na elektrickom princípe.
K atómovej (elektrónovej) polarizácii nedochádza iba u dielektrika, ale u všetkých atómov ktoré sa nachádzajú v elektrickom poli. Vďaka atómovej polarizácii je k jadru Zeme, ktoré má elektrický náboj priťahovaná všetka hmota z ktorej sa skladá zemský plášť i atmosféra. Vďaka rovnakej polarite elektrického náboja jadier planét sa planéty navzájom odpudzujú.
Odpudzovanie planét je iba tvoje nepochopenie gravitačného zákona. Ukáž, kde sa fyzici pomýlili vo výpočte, alebo prestaň tárať svoje nezmysly.Už asi desiaty raz sa ťa pýtam: ako vysvetlíš, že Neptún bol objavený tam, kde bola vypočítaná jeho poloha na základe gravitačného zákona? Ignoruješ túto otázku preto, lebo nevyhovuje tvojej nezmyselnej teórii?
Komaxit tu nebude? :)
Uveď vzorec podľa ktorého vypočítali polohu Neptúna a ja ti poviem kde urobili chybu.
Ak by si dokázal spočítať dve sily pôsobiace proti sebe, vedel by si že stáčanie dráhy Merkúra je v rozpore z fyzikálnymi zákonmi používanými v bežnom živote.
Poloha Neptúna bola vypočítaná s použitím gravitačného zákona. Toho zákona, o ktorom tvrdíš, že je nesprávny. A bol nájdený tam, kde ho vypočítal niekto, kto ten zákon ovládal.
Nie je problém spočítať dve sily, pôsobiace proti sebe, počítanie s vektormi sa učí na strednej škole. Problém je v tom, že gravitačná sila je iba príťažlivá. Odpudivú gravitačnú silu sme ešte nikde nepozorovali. Kedy ukážeš, kde je rozpor vo výpočte dráhy Merkúra? Matematický zápis, z ktorého sa dá vypočítať jeho dráha, táranie ma nezaujíma. Len tak mimochodom: ako by vyzerala podľa teba dráha Merkúra, keby Venuša bola naľavo od Slnka?
Stáčanie perihélia Merkúra je v súlade s VTR. Link na postup odvodenia rovnice pre jeho výpočet som ti uviedol vyššie. Ak dokážeš nájsť chybu v postupe autora toho dokumentu, tak budeš mať pravdu a stáčanie perihélia Merkúra je v rozpore s fyzikálnymi zákonmi. Inak len táraš.
Ak by si niekto myslel, že sa modlím k Einsteinovi, tak je na omyle. Ja nemám potrebu modliť sa k ničomu a k nikomu. Einsteinova teória relativity nedokáže vysvetliť všetky fyzikálne javy a je isté, že príde nová teória, ktorá ju nahradí. No nebudem sa modliť ani k autorovi/autorom novej teórie. Nevidím žiadny dôvod pre také nezmyselné konanie.
Ups, ten link je nižšie. Ospravedlňujem sa. Takže ho radšej uvediem ešte raz:
Vysvetlenie natačania tak ako sme ho namerali predsa ponúkol Einstein, je to dokonca je to jeden z dokazov jeho teorie relativity, kedže to presne sedí a v Newtonoskej fyzike to nesedelo a nebolo vysvetliteľné ani tým, čo tu teraz predložil autor - vzajomným vplyvom planét.
Pozri str 4 -5
Kedže ten link edidor pravdy roztrhol, tu je to v skratke, dúfam, že tento bude čitateľný :)
http://cs.wikipedia.org/wiki/Stáčení_perihe lia_Merkuru
Myslel si na Einsteinov vzorec, ktorý sa nachádza v nasledujúcom dokumente?
http://cs.wikipedia.org/wiki/St%C3%A1%C4%8De…
Môžeš mi vysvetliť, aký význam má vo vzorci číslo 24 ? Prečo je pí umocňované na tretiu? Dokážeš zdôvodniť každé jedni číslo, ktoré sa nachádza v tomto vzorci? Nebol náhodou tento vzorec vytvorení iba náhodnými pokusmi a ktorý z pokusov sa najviac priblížil nameraným hodnotám ten Einstein použil?
Vzorce sa vo fyzike nevymýšľajú, ani nehádajú. Opak si môže myslieť len ten, kto nepozná matematiku. Fyzika by bez matematiky bola len hrou na slovíčka bez praktického použitia. Ten vzorec bol matematicky odvodený a každý, kto pozná VTR a by sa pustil do jeho odvodzovania, by sa dopracoval k rovnakému výsledku.
Nečudujem sa, že nevieš, odkiaľ sa tie čísla vzali. Je to len ďalším dôkazom, že matematika, ani fyzika nie sú tvojou silnou stránkou. Tou je vymýšľanie nefungujúcich teórií.
nemas vibec pravdu
velakrat sa postupuje od merani, vysledky merania sa zadavaju do roznych potencialnych vzorcov a rovnic
a niekedy sa najde nieco co dava zmysel niekedy nie
castokrat to matematika odvodi az neskor a dojde k rovnakemu zaveru ako bol zaver z meraciek
vies fyzika to je daleko viac ako Einstein, daleko
pokial sa clovek zaujima o fyziku ako amater a zostane pri tom ze sa modli k Eintseinovi ako jedinemu bozstvu tak spadol do nabozenstva monoteistickeho
Robo - Ak chceš obhajovať správnosť nejakého vzorca, mal by si vedieť aký význam majú jednotlivé čísla v takomto vzorci i jednotlivé matematické úkony.
Postup, ktorým bol vzorec odvodený, som ti dal. Je to verejný dokument, žiadne utajené výpočty. Každý si môže overiť postup, ktorým ho autor dokumentu odvodil. Je na tebe, aby si v ňom našiel chybu. Ak to nedokážeš, tak tvoje slová dokazujú len to, že o fyzike a použitej matematike nemáš ani šajnu.
Nie je to prvý raz, čo nie si schopný ukázať na chybu vo výpočte. Rovnako ani vo výpočte dráhy Merkúra si nedokázal ukázať na chybu, keďže nie si schopný použiť gravitačný zákon na výpočet jeho dráhy a tak si vymýšľaš teórie, ktoré hovoria presný opak toho, čo merania a sama príroda.
Kedy pochopíš, že sa mýliš?
Robo – aký máš dôkaz, že používané vzorce neboli vytvorené účelovo tak, aby výsledky zodpovedali nameraním hodnotám? Ak by bol gravitačný zákon správny, Slnko by pôsobilo na Mesiac približne 2,2 krát väčšou gravitačnou silou ako Zem. Môžeš mi vysvetliť, vďaka akému zázraku obieha Mesiac okolo Zeme?
Takže chybu si nenašiel. Ani sa nečudujem, keďže matematika tiež nie je tvojou silnou stránkou. Ak trpíš paranojou, tak to nie je fyzikálny, ale lekársky problém.
Gravitačný zákon je v poriadku a nikto netvrdí, že Slnko nepôsobí na Mesiac väčšou silou, než Zem. Pôsobenie Slnka na Mesiac sa prejavuje tým, že Mesiac obieha okolo Slnka. Zas platí to, čo ti opakujeme viacerí: začni rátať. Inak sa môže stať, že budeš so svojimi pomýlenými názormi iba na smiech.
Robo – myslíš, že urážkami niekoho presvedčíš o svojej pravde?
Ak na teleso pôsobia dve sily v opačnom smere, teleso sa pohybuje v smere väčšej sily.
Ak by naozaj pôsobilo Slnko na Mesiac väčšou silou ako Zem, Mesiac by neobiehal okolo Zeme, ale iba okolo Slnka.
Môžeš mi vysvetliť, prečo gravitačná sila Slnka neovplyvňuje obežnú rýchlosť Mesiaca? Prečo Mesiac nezrýchľuje počas pohybu v smere pôsobenia gravitácie Slnka a prečo nespomaľuje počas pohybu v protismere pôsobenia gravitácie Slnka?
Agud, ty dokázateľne nerozumieš matematike a máš problémy aj s elementárnou logikou. To nie je urážka, ale fakt. Presvedč ma o opaku a ja sa ti ospravedlním.
Nuž, pohyb Mesiaca je v súlade s gravitačným zákonom. Dúfam, že nechceš poprieť fakt, že Mesiac obieha aj okolo Slnka a že jeho zrýchlenie zodpovedá sile, ktorou naň Slnko pôsobí. Môžeš si to zrátať, ako aj vplyv Slnka na obežnú dráhu Mesiaca okolo Zeme a porovnať s nameranými hodnotami.
Zem a Mesiac tvoria dvojplanétu, ktorá obieha okolo Slnka a jej zložky obiehajú okolo spoločného ťažiska. Kým sa budú pohybovať na obežnej dráhe okolo Slnka s približne rovnakým zrýchlením, budú tvoriť dvojplanétu. Doporučujem ti vygoogliť si Hillovu sféru s presnejším vysvetlením a matematickým odvodením.
V nasledujúcom článku nájdeš zopár zaujímavých telies, ktoré sa tiež pohybujú v súlade s gravitačným zákonom:
http://www.aldebaran.cz/bulletin/2013_2 6_whi…
Kým nezačneš rátať, nič z toho nepochopíš a budeš sa len zbytočne urážať.
Lagrangerove body sú miesta na obežnej dráhe, kde na teleso pôsobí rovnako veľká odstredivá sila ako gravitačná sila. Aj priložený dokument je dôkazom, že mám pravdu vo všetkom, čo som kedy napísal.
Ak by bol gravitačný zákon správny, nebolo by potrebné vymýšľať výnimky v podobe Hillových sfér.
Keď sa Mesiac nachádza v splne, obieha okolo Slnka rýchlosťou 30,8 km/s.
Keď sa Mesiac nachádza v nove, obieha okolo Slnka rýchlosťou 28,8 km/s.
Môžeš mi vysvetliť ako je možné, že Mesiac spomaľuje vtedy keď sa pohybuje v smere pôsobenia gravitácie Slnka? Ako je možné, že Mesiac zrýchľuje vtedy keď sa pohybuje v protismere pôsobenia gravitácie Slnka?
Takéto zmeny rýchlosti sú možné iba vtedy, ak bude gravitácia Slnka pôsobiť na Mesiac odpudivou silou. Toto je ďalší dôkaz, že gravitácia je elektrického pôvodu. Vďaka rovnakej polarite elektrického náboja Slnka a Mesiaca je Mesiac odpudzovaný od Slnka. Vďaka opačnej polarite Zeme ja Mesiac priťahovaní k Zemi a Zem je zase priťahovaná k Slnku.
Lagrangeove body, aj Hillova sféra sú dôsledkami gravitačného zákona. Ty si to len nepochopil.
Hillova sféra je iba účelové tvrdenie, ktorým sa vedci snažia zaplátať diery v gravitačnom zákone. Gravitácia Zeme nieje ničím výnimočná, aby musela byť nadriadená nad gravitáciu Slnka.
Odstredivá sila, ktorá vzniká pri obiehaní Zeme okolo Slnka ruší pôsobenie gravitácie Slnka a preto na zemskom povrchu nepociťujeme gravitáciu Slnka. To isté platí aj pre všetku hmotu, ktorá sa nachádza v gravitačnom poli Zeme a spolu zo Zemou obieha okolo Slnka. Ak by odstredivá sila nedokázala zrušiť pôsobenie gravitácie Slnka, gravitácia Slnka by sa v noci pripočítavala ku gravitácii Zeme a preto by bolo na zemskom povrchu v noci väčšie gravitačné zrýchlenie ako počas dňa. Vďaka väčšiemu gravitačnému zrýchleniu by sme v noci vážili viacej ako počas dňa.
Agud, to ti musím v každej diskusii napísať, že Hillovu sféru, alebo Lagrangeove body si môžeš vypočítať z gravitačného zákona a z pohybových zákonov? Jediný problém je v tom, že ty to nedokážeš a potom trepeš hlúposti. To, že niečo nevieš predsa neznamená, že to nevie nikto.
A predstav si, že váha (nie hmotnosť!) telies sa počas dňa mení, keďže sa vďaka gravitačnému pôsobeniu Mesiaca a Slnka mení gravitačné zrýchlenie na povrchu Zeme. Takže, keby si lepšie hľadal, našiel by si aj príslušné merania.
Nezmysly o rušení gravitačnej sily odstredivou silou sme ti už viacerí viackrát vyvrátili, takže sú už len tvojou pomýlenou vierou vo vlastné teórie, v ktorých si sám odporuješ a ani to nechápeš.
Robo – ak je podľa teba rozdiel medzi hmotnosťou a váhou, určite budeš vedieť vypočítať, akú má hmotnosť človek ktorý váži 80 kg. Rád sa nechám poučiť.
Ak pochybuješ o tvrdení, že odstredivá sila dokáže zrušiť gravitačnú silu, určite mi budeš vedieť vysvetliť, prečo je tiažové zrýchlenie menšie ako gravitačné zrýchlenie.
To, že je rozdiel medzi hmotnosťou a váhou, vedia aj deti.
Zrejme nevieš, na akom princípe funguje váha, napríklad taká kuchynská. Nie je to žiadne tajomstvo, učí sa to na základnej škole. Vo svojej podstate je to obyčajný silomer, ktorý meria tiaž a je ociachovaný v kilogramoch. Jeho nevýhodou je, že ukazuje správnu hmotnosť len tam, kde bol ociachovaný a ešte tam, kde je tiažové zrýchlenie rovnaké, ako v mieste ociachovania váhy, lebo ako správne hovoríš, odstredivé zrýchlenie sa odčítava od gravitačného. (Občas máš aj svetlé chvíľky, ale potom to zabiješ úplným nezmyslom.)
Lenže fyzika potrebuje merať hmotnosť telies aj v iných podmienkach, ako na povrchu Zeme, preto používa zariadenia, ktoré nie sú závislé od tiažového zrýchlenia. Napríklad na obežnej dráhe je tiažové zrýchlenie rovné 0, no aj tam dokážeme merať hmotnosť telies. Napríklad mechanickým oscilátorom. Využíva sa pritom zotrvačnosť telies, spôsobená ich hmotnosťou, nie váhou. Vladimír, máš sa ešte čo učiť.
Ak sa človek s hmotnosťou 80kg postaví na váhu, ktorá je správne ciachovaná, tak ukáže 80kg. Lenže táto váha mu bude nanič na obežnej dráhe. Môže ju použiť na Mesiaci, len na zistenie svojej hmotnosti si tento človek bude musieť vynásobiť údaj váh šiestimi.
Na obežnej dráhe sa hmotnosť telies zisťuje tak, ako som ti to opísal vyššie, t.j. zo zotrvačnosti.
Čakať od teba, že dostanem konkrétnu odpoveď je asi nemožné.
Máš pravdu, že váha je sila ktorou pôsobí teleso na váhy. Ak chceš tvrdiť, že hmotnosť je niečo inšie ako váha mal by si aj predložiť vzorec podľa ktorého sa dá vypočítať tento rozdiel.
Na obežnej dráhe vo vzdialenosti 400 km od zemského povrchu je gravitačné zrýchlenie 8,66 m/s. Vďaka tomuto gravitačnému zrýchleniu majú telesá na obežnej dráhe hmotnosť.
Tiažové zrýchlenie je menšie ako gravitačné zrýchlenie preto, lebo odstredivá sila dokáže zrušiť účinky gravitačnej sily.
Vladimír, dostal si konkrétnu odpoveď. Čítal si ju vôbec? Je slovenčina pre teba cudzí jazyk, alebo čo ti bráni v chápaní písaného textu?
Vladimír, ty si zatiaľ dostal odpovede na všetky tvoje otázky. Čo naopak vôbec neplatí. Nechci, aby som ti pripomínal tvoje ignorovanie otázok, ktoré si dostal. Chceš, aby som ti ich pripomínal v každom príspevku? Alebo chceš dohodu, že kým nebudeš odpovedať, tak sa nemáme o čom baviť? Ak chceš niekomu vyčítať, že neodpovedá na otázky, tak sa pozri do zrkadla.
Nauč sa rozlišovať medzi hmotnosťou a váhou. Deti to zvládajú, tak nechápem, čo bráni tebe, aby si to pochopil? Je to pre teba zložitý problém? Hmotnosť nijak nesúvisí s gravitačným zrýchlením, váha je však jej priamo úmerná. Pomer medzi váhou a hmotnosťou sa rovná číselnému pomeru medzi tiažovým zrýchlením v mieste merania a tiažovým zrýchlením v mieste ciachovania váhy. Takže, ak je na Mesiaci tiažové zrýchlenie rovné 1/6g, tak aj váha ukáže 1/6 váhy na Zemi. Hmotnosť však ostáva rovnaká.
Ako vidím, žiaden vzorec na výpočet hmotnosti nemáš.
Váha je sila, ktorou je teleso priťahované k zemskému povrchu. Ak by sa váha telesa skladala z hmotnosti a gravitačnej sily, potom by nemohla moja váha na Mesiaci klesnúť na 1/6.
Uvediem príklad, ak by 50% mojej váhy predstavovala hmotnosť a 50% by tvorila gravitačná sila, potom by moja váha na Mesiaci klesla na 4/6 a nie na 1/6. Bohužiaľ, to čo ta naučili v škole je hlúposť!
Vladimír, čo príspevok, to perla. Už si ma dostatočne presvedčil, že nerozumieš písanému textu. A to sme stále na úrovni základnej školy. Alebo si naozaj nechodil do školy? Na ktorej škole učia nezmysly, ktoré si tu popísal? Už neviem, na akej úrovni ti mám vysvetľovať základné veci. Obrázky sa sem nedajú vkladať, ale možno by sa dala nájsť nejaká obrázková knižka o fyzike pre deti v predškolskom veku a mohol by si začať.
Kde si sa dočítal, že váha sa skladá z hmotnosti a z gravitačnej sily? Ty bežne miešaš jablká s hruškami? Vo fyzike je miešanie fyzikálnych jednotiek neprípustné, nedáva to zmysel. Neviem si predstaviť spôsob tvojho (ne)chápania písaného textu. Príklad, ktorý si uviedol na záver a jeho riešenie je čisto dôsledok tvojej neschopnosti pochopiť text na úrovni základnej školy.
Riešenie nájdeš v mojom ďalšom príspevku pod týmto.
Prečo by som mal hmotnosť kozmonauta na Mesiaci násobiť pomerom gravitačných zrýchlení?
Hmotnosť telesa nieje závislá iba od látkovej povahy hmoty, ale aj od intenzity fyzikálnych polí, medzi ktoré patrí aj gravitačné pole.
Ak budeš na dve telesá o rozdielnej hmotnosti pôsobiť rovnakou silou, teleso z menšou hmotnosťou bude mať väčšie zrýchlenie ako teleso z väčšou hmotnosťou. Vďaka väčšej rýchlosti bude teleso z menšou hmotnosťou mať rovnakú kinetickú energiu, ako teleso z väčšou hmotnosťou a menšou rýchlosťou. Vďaka rovnakej kinetickej energii budú obidve telesá pôsobiť na pružinu rovnakou silou. Takýmto spôsobom sa nedá určiť hmotnosť telesa na obežnej dráhe. Opäť sa jedná iba o účelové tvrdenie.
Ňuž, poskytol si ďalší dôkaz, že nerozumieš písanému textu. Kde tvrdím, že treba niečím násobiť hmotnosť kozmonauta? Na Mesiaci treba násobiť údaj váhy, aby si dostal hmotnosť kozmonauta. Prečítaj si to ešte zopárkrát, možno pochopíš. Aj keď pochybujem.
Ďalšie úvahy sú celé zle, zbytočne opakuješ svoje pomýlené názory. Opakovanie nie je žiadny argument. Fyzika na rozdiel od teba vie, že hmotnosť telies nie je závislá od žiadnych polí. Hmotnosť miera odporu telesa voči pôsobeniu vonkajšej sily a táto vlastnosť sa nemení v žiadnom poli.
Ďalšiu úvahu si začal dobre, ale koniec si zas domrvil. Ak si čítal text o meraní hmotnosti na obežnej dráhe (http://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%A1hy_%28pr…) tak je hneď jasné, že si ho nepochopil alebo nedočítal. Tebe to nepasuje do tvojich názorov a preto si musíš vymýšľať účelové tvrdenia, ktoré sú v rozpore s prírodou. Nevadí ti, že príroda ignoruje tvoje názory? Nevadí ti, že na ISS to funguje?
Poďme teraz vyriešiť tvoj "ťažký" príklad.
Majme kozmonauta v skafandri s celkovou hmotnosťou 180kg. Budeme mu hovoriť "kozmonaut".
Tiaž kozmonauta je G1 = m . g1 = 180kg . 9,81ms^-2 = 1765,8N
Ak ho vážime na váhe, ktorá je ciachovaná tak, že 1kg zodpovedá tiaži 9,81N, tak váha ukáže 180kg.
Zoberme kozmonauta aj s váhou na Mesiac. Tam je tiažové zrýchlenie g2 na povrchu rovné 1,62ms^-2.
Tiaž kozmonauta bude teda rovná G2 = m . g2 = 180kg . 1,62ms^-2 = 291,6N
Naša váha teda ukáže 291,6N / 9,81N/kg = 29,72kg, čo je približne 1/6 váhy kozmonauta na Zemi.
Hmotnosť kozmonauta vypočítame, keď tento údaj vynásobíme pomerom gravitačného zrýchlenia na Zami a na Mesiaci, teda:
m = 29,7kg * (9,82ms^-2 / 1,62ms^-2) = 29,72kg * 6,056 = 180kg
Na školách sa učí toto a nie ten nezmysel, čo si napísal v závere svojho príspevku.
Popis meranie hmotnosti na obežnej dráhe nájdeš napríklad tu:
Vladimír, až pochopíš, že príroda kašle na tvoje názory, tak pochopíš, aké nezmysly tvrdíš už niekoľko rokov na rôznych fórach. Ty si možno ani neuvedomuješ, že na tie isté otázky dostávaš rovnaké odpovede. To by mohlo naznačovať problém s pamäťou a možno aj s chápaním súvislostí. Tu sa dokonca pod dvoma rôznymi článkami dožaduješ rovnakej odpovede a samozrejme ju aj dostávaš, dokonca opakovane. Na otázku, koľko váži človek s hmotnosťou 80kg som ti odpovedal už druhý raz. Takže očakávam, že sa mi zas budeš vyčítať, že som ti neodpovedal. :)
Je smutné, že namiesto toho, aby si sa začal učiť, tak na rôznych fórach prezentuješ názory, ktoré by možno obstáli v stredoveku, ale dnes ti ich vyvráti aj žiak základnej školy. Mal si možnosť učiť sa od fyzika, no chýba ti schopnosť uvažovania v súvislostiach a vyslovuješ názory, ktoré si odporujú (bolo to dokázané elementárnou logikou už najmenej dvakrát).
Kedy pochopíš, že ignorovaním faktov a tvrdeniami bez dôkazov ešte nikto nič nezmenil?
A inak, ďakujem ti za krásny dôkaz toho, že nie si schopný logicky rozmýšľať. Ale chcem ti zároveň pogratulovať k objavu, ktorý sa učí na základnej škole: sčítanie rýchlosti.
To, že rýchlosť obiehania Mesiaca okolo Slnka mení, je dôsledkom faktu, že Mesiac zároveň obieha okolo Zeme. Priemerná obežná rýchlosť Mesiaca okolo Zeme je 1,022 km/s. Vzhľadom na smer otáčania Mesiaca okolo Zeme a na smer obiehania tejto dvojice okolo Slnka sa v nove rýchlosť obiehania Mesiaca odčíta od rýchlosti obiehania dvojplanéty Zem-Mesiac okolo Slnka, preto je menšia. Z pohľadu zo Slnka je možné pozorovať, že Mesiac začne zaostávať za Zemou. V splne je situácia opačná, rýchlosť, ktorou Mesiac obieha okolo Zeme sa pripočíta k jeho rýchlosti na dráhe okolo Slnka a teda z pohľadu zo Slnka je možné pozorovať, že Mesiac predbieha Zem.
Robo, zdravím Ťa, obdivujem tvoju vytrvalosť. Ja som s Agusom na jednom fóre riešil to isté pol roka... Potom som sa na to vykašlal, lebo tento pán má svoj vlastný svet, kde platia jeho teórie a ten svet končí v jeho hlave... Experimentálne dôkazy pernamentne ignoruje... Ešte raz gatulujem k Tvoje výdrži, ale radšej na to už vykašli a nenič si duševné zdravie podobnými ignorantami...
Vďaka za podporu. Aguda (poznal som ho skôr pod vlastným menom Vladimír) tiež poznám z iných fór. Na niektorých to už vzdal, inde dostal ban. Viem, že okrem svojej viery vo vlastné nezmyselné teórie nič iné nemá, experimenty a nepríjemné otázky ignoruje, má problém s chápaním písaného textu, ešte nikdy nič nevypočítal a pravdepodobne trpí paranojou - viď jeho posledný príspevok. Už viackrát som si povedal, že skončím, pretože to nikam nevedie. Ale nedá mi pokoj, keď niekto bez znalostí fyziky začne poúčať svet. Zdá sa, že je na dobrej ceste stať sa ďalším Járayom. Ja zas dúfam, že to mám pod kontrolou a že raz sa na to vykašlem. Vzdal to aj teoretický fyzik, ktorý mu dokázal, že si vo svojich teóriách odporuje. Ale agud ide ďalej, keďže elementárna logika mu nič nehovorí.
Presne, je to Vladimír napr. z fóra Mystérie... Začínajúci psychológovia by si na jeho prípade spravili dizertáciu aj docentúru.... Reagovať na neho nemá zmysel, hlavne, keď sa vo fyzike človek vyzná a on ignoruje argumenty a experimenty (ktoré mnohé z nich sa robia na cvičenia z fyziky na strednej škole)
Ale k dobru mi to dalo aspoň to, že som si oprášil základné vedomosti z fyziky, kým som ešte netušil, že debatovať s ním nemá reálne zmysel.
Pozrel som sa na agudove príspevky na Mystérii. Ako všade, aj tu ignoruje argumenty a hlavne ignoruje to, že ak experiment nedopadne podľa predpovede teórie, tak teória sa zavrhne. Sám pritom žiadne argumenty nemá, len tvrdenia. Agud nechápe ani to, že hoci fyzika nemá žiadnu konečnú, univerzálne platnú teóriu, tie jeho sú úplným nezmyslom. Agudove teórie sú skutočne vyvrátiteľné experimentami v stredoškolskom laboratóriu. Ale jemu to zjavne nedochádza. Jeho viera je silnejšia, ako experimentálne dôkazy. A okrem toho verí v akúsi tajnú dohodu popredných fyzikov. Skutočne vhodný materiál pre psychológa.
Začiatok poslednej vety vystihuje aj môj pohľad na diskusiu s agudom. K rovnakému záveru som však ešte nedospel. :)
Keďže nie som doma vo VTR, tak som našiel dokument, kde si odvodenie stáčania perihélia môžeš prečítať:
http://www.math.toronto.edu/~colli and/426_03…
Podľa tej rovnice je možné vypočítať stáčanie perihélia ľubovoľného telesa, ktoré obieha okolo iného telesa. Ak nájdeš chybu v odvodení, tak môžeš kontaktovať autora toho dokumentu a môžeš mu vysvetliť, že tebe tie čísla žiadny význam nedávajú. Veľa šťastia.
Tento článok je iba dôkazom toho, že nerozumieš gravitačnému zákonu. Dokážeš si priznať, že mu nerozumieš? Ak by si mu rozumel a vedel by si ho použiť, tak by si mohol presne ukázať, kde sa fyzici mýlia vo výpočte. Inak je to len obyčajné táranie, založené na tvojej nevedomosti.
Môžeš mi vysvetliť, prečo by fyzikálne zákony, ktoré využívame v bežnej praxi nemali platiť vo vesmíre?
Odporúčame