Sčasti sa stotožňujem s prvou časťou Vášho príspevku - mnohí ľudia, ktorí sa venujú problematike sebapoškodzovania a denne stretávajú ľudí so psychickými ochoreniami vedia, že pracovná terapia zohráva pri liečbe značnú úlohu - a práve tá zahŕňa rôzne manuálne práce (práca s farbami, rôznymi hmotami, ručné práce ako štrikovanie, háčkovanie, práca s drôtom) - okopávanie našich zanedbaných polí k nim však určité nepatrí - na to sú špecializované iné inštitúcie.

K záveru Vášho príspevku by som dodala len toľko, že Vám navrhujem zamerať sa na humanistické terapeutické smery - to je skvelá terapia na neschopnosť empatického správania, ktorým trpíte.

Súhlasím a pripájam sa k Vášmu názoru, že ako ľudia sme tvorení nielen našimi prednosťami ale aj našimi nedostatkami.

Nemalý podiel pri vzniku sebapoškodzujúceho správania zastupuje aj nerovnováha, chaos vlastných myšlienok, prípadne potláčanie emócií.

Ako ste napísali - niekedy je ťažké akceptovať seba samého. Keď však vyplávajú na povrch potláčané myšlienky a spoja sa s neželanými nedostatkami (prípadne pocitmi viny), prikladať našej mysli menšiu váhu môže predstavovať značný problém.

Práve preto ľudí s podobným problémom povzbudzujem k vyhľadaniu odbornej (najmä terapeutickej) pomoci, ktorá dokáže človeku predostrieť aj iné, efektívnejšie spôsoby riešenia vlastných ťažkostí.