Viacero knazov ma problem so svojou sexualitou...."Tí sa totiž nikdy nestanú dedičmi kráľovstva nebeského, lebo ich životy sa vzdialili od čistoty a ušľachtilosti"....:-)

Na čo človek myslí, tak sa cíti. Dôležité je vedieť, že zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky. To sa stalo aj spomenutej slečne. Našla si priateľa, ktorý mal iné názory na čistotu. Vtedy prišli jej problémy... Nájsť si manželského partnera úzko súvisi s hodnotami, ktoré každý vyznáva. Ak sa niekomu nejedná o vernosť, potom ide o promiskuitu. Preto nech sa nečuduje slečna, že prišli výčitky. Tak sme stvoreni. Sex patrí len vo vymedzených hranic manželstva. Ak si niekto myslí opak, potom sa mýli. Slečne išlo o čo? Hľadala seberovného partnera? Dokiaľ ten správny nezaklope na jej srdci, mohla sa venovať bohoľúbim činnostiam, ako je šport, prechádzky, plávanie, práca, proste fyzická činnosť a kontaktovať sa len s ľuďmi, ktorí vyznávajú tie isté morálne hodnoty. Snáď si na tejto stránke nájde odpovede na svoje otázky.

https://www.jw.org/sk/publikacie/casopis y/g2…

V opačnom prípade môže zberať zhnité ovocie neviazaného sexu..,

Zjavne sám autor blogu potvrdil, že sám trpí nielen sexuálnou poruchou, psychickými problémami, ale mal by si nechať poradiť vyhľadať psychiatrickú pomoc, pretože vypotiť tieto absurdné šialenosti nemôže normálne zmýšľajúci človek, ale človek, ktorý má v sebe boj, vnútorný zápas medzi realitou a naučenými bludmi, ktorým hádam ani sám neverí, alebo aspoň radšej nechce, aby boli...

cirkevnictvo je sialenost

chuda dievca jak ju vatikanci zdeptali a pokazili jej normalny stastny zivot

Autor si myslí, že k Bohu môžeme prísť len keď budeme dokonalí, resp. keď budeme dokonalí podľa nejakého učenia, teda mienky iných ľudí. To je omyl, keby nás Boh chcel dokonalých tak nás takých stvorí. To sa ale nestalo. My si máme nájsť cestu k Bohu v našej nedokonalosti, lebo takto je to omnoho jednoduchšie. Naša nedokonalosť je dokonalá ochrana pred pýchou. Všimnime si ľudí, ktorí dosiahnu pokroky v duchovnej oblasti, miera rastu ich ega(pýchy) je priamo úmerná ich domnelému priblíženiu sa dokonalosti.

Našou úlohou je úplne prijať naše nedokonalosti, teda pochopiť, že bojom s nimi ich len posilňujeme. Musíme sa odvrátiť od tejto snahy a začať Boha hľadať tam kde je, teda v nemennej podstate nášho vnútra a nie vo stvorení. Pretože tam Ho nie je také ľahké uchopiť. Bráni nám v tom naša fascinácia, pripútanosť.

Naše neresti, naše temné stránky sú našou súčasťou a my sa k Bohu dostaneme, len keď ich plne prijmeme a zaradíme tam kam patria, teda do stvorenia, tvoriac časť našej bytosti.