Súhlasím s tým, že autor vyčíta to, že RKC je na jednej strane proti kondómom a na druhej strane proti interupciám.
Rovnako viem pochopiť, že znásilnená žena podstúpi interupciu (neschvaľujem, ale chápem).
Chcela by som zdôrazniť ale ten fakt, že väčšina žiadateliek o potrat sú vydaté ženy s dvoma deťmi, teda vôbec nie znásilnené ženy, alebo tie, čo nosia plod, ktorý bude postihnutý a podobné extrémne prípady, na ktoré radi poukazujú zástancovia potratov. Jednoducho je nezdravá klíma v spoločnosti, kedy sa na potrat pozerá nie ako na krajné riešenie, ale ako na normálne riešenie neplánovaného tehotenstva. A to nie je zdravý postoj, že ak sme neplánovane počali dieťa, dáme si "to" zobrať.
Zopár príkladov: Moja príbuzná mala 23 rokov, bola vydatá a čakala prvé dieťa. Gynekológ sa jej opýtal: "Chcete si to nechať, alebo vám to máme zobrať?" Je takýto postoj gynekológov OK?
Veľa ľudí ma taký postoj, že neplánované dieťa si treba dať vziať. Sama som sa stretla s tým, že keď som kolegyni hovorila, že som neplánovane otehotnela, opýtala sa ma, či si to teda nechám.
Na jednu známu zase svokrovci tlačili, aby si najmladšie dieťa dala zobrať, že má detí predsa dosť. Spolužiačka na VŠ hovorila, že rodičia váhali, či si ju nechajú, keďže už mali dve deti a pod. O tomto hovorím, nie o extrémnych prípadoch znásilnenia a pod. Nie je pravda, že tie deti by boli nemilované a skončili by v decákoch. Keby si to dieťa nechali, začali by sa po čase naň tešiť a bolo by rovnako milované ako tie plánované. Veď koľko z nás bolo plánovaných?