Celá zaujímavá a jednoznačne odborná diskusia tu bola vymazaná - to by ma naozaj zaujímalo prečo ?

Ten železničný vozeň nemali vracať Maďarsku. Odporuje to Štrbskému protokolu.

Ten vozeň patril Slovensku, ako nástupníckej krajine po Československu. Kto rozhodol o jeho vrátení Maďarsku?

Bez problémov by bolo porezanie toho vozňa na malé kúsky, urobiť z nich balíčky a predávať ich cudzincom, ako pamiatkový predmet na dobu, kedy sa Maďarsko s podporou Hitlera a Musoliniho pokúšalo znovu stáť Uhorskom.

Ešte raz adresu https://row.sk/e4fRa Akosi sú tie naše skracovače volatilné.

Zaujímavé je, že Maďarom naši vrátili, maďarský artefakt z druhej svetovej, ktorý ostal na Slovensku a nám Maďarsko dodnes nevrátilo historické artefakty z doby Uhorska, ktoré odviezli na územie dnešného Maďarska pod rôznymi zámienkami. O týchto artefaktoch sa dá dočítať v knihách Milana Vároša Stratené slovenské poklady 1., a aj 2. "Za knihu Stratené poklady 1. získal autor: Cenu Klubu spisovateľov literatúry faktu, Cenu Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru, medzinárodnú Cenu E. E. Kischa, Vianočnú cenu Matice slovenskej..."

Maďarsko sa počas II. svetovej vojny pokúšalo prelomiť pôsobenie Versaillských zmlúv, a to aj Trianonskej zmluvy a aj Saintgermainskej zmluvy. U tejto druhej sa Maďarom dokonca aj podarilo zmeniť hranicu s Rakúskom v oblasti Bungerlandu, ale to bolo preto, že obidve krajiny patrili medzi porazené - boli na jednej úravni. Trianonská zmluva bola nezmeniteľná, lebo ČSR patrilo k víťazným mocnostiam a Maďarsko k porazeným. Tu už Maďarom nepomohla ani Rongyos gárda, ktorej úlohou bolo presviedčať hraničné kraje , aby sa prihlásili k Uhorsku - Maďarsku - pretože gárda pôsobila v rokoch 1919 - 1921, teda aj počas konca Uhorska, aj počas začiatku Maďarska. Všetky snahy Maďarov po znulovaní Viedenskej arbitráže sú dnes nezaujímavé a vyriešila ich mierová konferencia 1946 a mierová zmluva 1947 navrátením stavu z Trianonskej zmluvy až na malé výnimky v neprospech Maďarska a v prospech ČSR, ku ktorým došlo práve na mierovej konferencii dohodou a určite nie za odmenu pre Maďarsko.

Zaujímavá úvaha - to darovanie Slovenska Horthymu.

Výsledok vojny by to zrejme nezmenilo, povojnové usporiadanie diktované mocnosťami by určite vrátilo predvojnový stav (minimálne), otázka je, čo by sa dialo na Slovensku počas toho obdobia.

Asi by to bolo hodne kruté, ktovie, ako by to bolo napríklad s SNP.

V každom prípade by nebolo na škodu, keby sa decká v škole učili aj o takýchto aspektoch, ktoré existencionálne ohrozovali v tom čase Slovensko a ktorým musel čeliť dr.Tiso !

Súhlasím, ja som ju komplet až do konca čítal a je fakt pri niektorých komentároch cítiť orientované sympatie. Ale sú tam uvedené historické fakty, ktoré doteraz známe neboli. To, že Maďari si vytvárajú svoju históriu skôr podľa toho, ako chcú a nie ako bola v skutočnosti - na to si stačí prečítať aj súčasné učebnice dejepisu v maďarských školách ...

Potešil som sa, keď som si prečítal recenziu prispievateľa "gasko", ktorá je spolovice skrytá, treba ju otvoriť. https://www.martinus.sk/?uItem=222232

Spomínaná kniha má na Martinuse už recenziu chybnú, nikdy by som za ňu peniaze nedal: "...Kniha sa začína Trianonskou mierovou zmluvou, v ktorej Maďarsko prišlo o väčšinu územia a obyvateľstva. Snaha získať ich späť sa stala základom maďarskej zahraničnej politiky. Maďarskí politici v kľúčových okamihoch uprednostnili zisk územia pred inými záujmami...." Skutočnosť je taká, že Maďarsko Trianonom nemohlo prísť o územie, lebo dovtedy Maďarsko neexistovalo. Vzniklo podpisom mierovej zmluvy 4.6.1920 Takže Maďarsko prišlo k územiu - dostalo od víťazných mocností do vienka tretinu územia Uhorska, ktoré bolo k tomuto termínu zrušené. Ale v recenzii sa píše aj pravda: "...Deborah Corneliusová píše o snahe Maďarska získať späť starú slávu spojenectvom s nacistickým Nemeckom. Z dnešného pohľadu bol tento pokus od začiatku odsúdený na neúspech...."

Prečítaj si knihu " Cornelius - Maďarsko v druhej svetovej vojne". Tam je všetko, vrátane citácie dokumentov. Ja sa nehádam - Tiso Hitlerovi odporoval - ako uvádzam, texty sa presne zachovali, ale keby sa Hitler rozhodol nás darovať Horthymu - možno by sme tu teraz spolu nediskutovali.

A tiež tento admirál sa rád premával po susednej krajine na bielej mitrhe, bol v Košiciach, asi aj v Lučenci. S záštitou Musoliniho a Hitlera po Viedenskej arbitráži si to mohol dovoliť. Chvalabohu sa tu dlho nezohrial, pošiel s pomocou Američanov do Portugalska, kde dožil, v Budapešti zostali po ňom na pamiatku železné topánky na nábreží Dunaja pred Parlamentom, pripomínajúce tam postrieľaných Židov.

To je hlúposť. Nebol jediný a Hitlerovi odporoval dosť pozde - stálo ho to zadržanie v Nemecku a nástup Szálášiho. Pozrime si http://ix.sk/CjsA pani Horthyovú, krstiacu fľašou šumivého vína nemeckú vojnovú loď Prince Eugen v roku 1938 - dátum spustenia tejto lode sa asi nezachoval presnejšie, preto dnes nevieme, či to bolo pred, alebo po termíne Mníchovskej dohody, keď nás, vtedy ČSR predali Briti a Francúzi Hitlerovi pre svoj "mier pre tento čas". Takže chváliť sa Horthym, to ozaj nie je na chválu. Spojenectvo Maďarska a Hitlera bolo z vôle Horthyho, Spojenectvo Tisa s Hitlerom bolo z vôle Hitlera a nevyhnutnosti po zrade spojencov a zapredaní. Napriek tomu Tiso Hitlerovi odporoval. A mohol si to dovoliť, lebo bol dosť inteligentný, aby nespôsobil vojnu svojim odporom.

Janina, to je pravda - ale len pokiaľ sa dalo. Je o tom popísaných dosť historických kníh, ktoré uvádzajú aj autentické dokumenty a citácie ich dialógov. Pritlačil Tisa práve Horthyho požiadavkou o celé "Horné Uhorsko". Ale nepáčila sa mu Horthyho prílišná snaha o nezávislé rozhodovania a vedel, že Tisov režim bude voči jeho požiadavkám podstatne konformnejší. A tak to aj bolo.

Oprava pokial

Pokusil si pamätám, aj Tiso dokázal odporovať Hitlerovi, mama spomínala.