Ďakujem. Skúšal som to už na základe predchádzajúceho blogu, ale vyskočilo mi tam plno ponúk. Skúsim ešte. Pekné sviatky, teraz je aspoň na knihy čas.

Celé to má koreň kdesi inde. Tí "starci" sa vyprofilovali v čase, keď bola pôvodná slovenská literatúra, špeciálne poézia, v existenčom ohrození. Pulty zaplavili zahraničné tknihy. Veľkí vydavatelia nasmerovali svoj hľadáčik na zárobkové tituly. A čo už zarobí zbierka básní? Vtedy autori museli voliť. Alebo celkom zabudneme na publikovanie, alebo preto čosi urobíme.

Videli veci komplexne. Autor+vydavateľ+distribúcia+čitateľ+miesto, kde je autorova kniha na dosah. Ak chceli, aby slovenská poézia vôbec žila, museli pre ňu niečo urobiť. Najjednoduchšie bolo vzdať sa honoráru, aby mohol vydavateľ ďalej investovať do zmysluplných veci. Tak sa to naučila generácia "starcov". A boli tam skutočne veľké mená. Mohla by som spomenúť napríklad mnohonásobneho nositeľa najvyšších ocenení SC PEN, či Litfondu za poéziu. Ale nechcel by aby sa jeho meno spomenulo.

Dnešná generácia je iná. Ide v zmysle: za svoju prácu si zaslúžim prácu.

A tí "starci" to konfrontujú so svojimi postojmi.

To je všetko.