Takže osobná doprava v najmenšej strate. Super.

Treba zracionalizovať dopravu na Slovensku, vytrhať zbytočné kolaje a dieslové rušne dať šrotu. Zrenovovať zvršok pre hlavné ťahy a vybaviť elektrické rušne modernou elektronikou. Tie ktoré sú príliš zastaralé, tie treba zrušiť a dokúpiť nové. Železnice SR potrebujú nabrať nový dych aby mohli poskytovať komfort na svetovej úrovni. Toto by malo byť základnou prioritou manažmentu na Klemensovej v Bratislave !

Zatiaľ sú len samé výluky a straty a manažéri, ktorí si za ťažké peniaze vyhrievajú svoje tlsté ridte. Niet divu, že takáte železnice sú v strate.

Podiel štátu na financovaní železničnej infraštruktúry dosahuje u nás 33 percent, zatiaľ čo v Česku a Maďarsku je to okolo 50 percent a v susednom Rakúsku až 70 percent.

Cargo chce tiež presadiť tzv. internalizáciu externých nákladov cestnej dopravy - aby cestní dopravcovia znášali vo zvýšenej miere aj náklady vyvolané účinkami dopravy. Patrí medzi ne napríklad odstraňovanie následkov dopravných nehôd, odstraňovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie, znečistenie ovzdušia, odstraňovanie následkov poškodenia zdravia obyvateľstva v dôsledku dopravných nehôd, emisií, hluku, časť nákladov infraštruktúry, dopady na rozdelenie územia a podobne.

„V zásade očakávame, že ak nepríde k harmonizácii podmienok podnikania pre všetky druhy dopravy, bude dochádzať k limitnému využitiu kapacity cestnej siete, pričom železničná sieť je v súčasnosti využitá priemerne na 48 percent," hovorí Grecová.

Podľa štúdie ministerstva dopravy a Výskumného ústavu dopravy v Žiline je u nás totiž nákladná železničná doprava zaťažená 2,5-násobne vyššími poplatkami ako konkurenčná cestná doprava, čo sa premietlo aj do podielov realizovanej vnútroštátnej železničnej prepravy ZSSK Cargo za posledné roky. „Objem nami realizovanej vnútroštátnej železničnej dopravy sa vlani podieľal na jej celkovom objeme 13 percentami, zatiaľ čo v roku 2002 to bolo 21 percent a v roku 1996 až 32 percent. Hlavným dôvodom poklesu bola výška poplatkov za použitie železničnej dopravnej cesty," povedala v januári pre HN Margaréta Grecová.

Železnice Slovenskej republiky, ktoré spravujú koľajovú sieť, však ceny už niekoľko rokov nedvíhajú, a to napriek tomu, že náklady spoločnosti rastú.

Je zaujímavé ako štátne podniky úžasne prosperujú.Pracujú plánovite,ponajviac plánujú straty.

jedno je isté, štátny manažér nemá žiadnu motiváciu tvrdo makať na prosperovaní podniku alebo aspoň na znížení strát ... vie, že je tam na dobu určitú dosadený politicky a po známosti, za tú dobu sa potrebuje zabezpečiť a vie, že za straty nenesie žiadnu zodpovednosť a vykryje ich štát. Preto bude nutné zaviesť priamu zodpovednosť za rozhodnutia, zmluvy a pod. a hlavne zmeniť systém odmeňovania, kedy by vedenie pocítilo takéto hospodárenie na vlastnej peňaženke.

Ako v praxi funguje viditelná ruka štátu

Predstavte si situaciu, že štátny uradnik, starosta, nominant štátneho podniku potrebuje pre štát (úrad) kupiť nove auto. Z rozpočtu dostane 12 tisic EUR, ktore sám nezarobil, ale štát ich vybral danovnikom XY na daniach. Ako bude postupovať uradnik? Pojde za známim predajcom, kupi auto za 10 tisic EUR,vykážu 12 tisic eur a rozdelia si zvyšných 2 tisic EUR po tisicke. Výsledok: Štát má rovnake auto o 2 tisic eur drahšie ako mohlo byť, kamarát predajca aj štátny uradnik maju vo vačku po tisic EUR. Uradnik nemá motivaciu šetriť lebo nejde o jeho peniaze a keby ich neminul, minul by ich iný štatny uradnik. Takto sa hospodári v štátnych podnikoch.

Ako v praxi funguje neviditelna ruka trhu

Predstavte si situaciu, že si potrebujete kupiť nové auto. Dlhé roky ste si z vyplaty odkladali peniaze až ste si našetrili 12 tisic EUR. Máte na vyber medzi predajcom A, ktorý ponuka model za 10 tisic EUR a predajcom B, ktorý ponuka identický presne rovnaký model za 12 tisic EUR. Kedže su to vaše ťažko zarobene peniaze, vyberiete si predajcu A. Výsledok: Máte auto a 2 tisic eur na učte. Takto sa hospodari v sukromných podnikoch.

Bravó...

Takže toto su tie Ficove vajcia čo nám pod jeho vedením prinášaju zisky....V tom to článku ale chýba jedna informácia a to konkretne kolko za posledný rok nakradla na železniciach Smeracka oligarchia so sudruhom Pórom na čele. Určite by išlo o pekne desiatky milionov EUR pre túto vetvu mecenášov Smeru-SD.

Plánovaná stratou v tomto podniku bola 133 miliónov € v dôsledku krízy. Koncom roka 2009 sa ju podarilo znížiť oživenou nákladnou prepravou. "Po opatreniach, ktoré sme zaviedli minulého roku, by sme sa mohli dostať v prevádzkovom hospodárskom výsledku do plusových čísiel," dodal zástupca Carga.

pekulácie proti euru v takom rozsahu ako v poslednom čase sa zdali ešte nedávno nepredstaviteľné. Útoky zatiaľ ustali, ale pád kurzu eura pokračuje ďalej.

"Preto je nutná väčšia regulácia. Bohužiaľ také špekulácie boli a sú možné len preto, že medzi členskými krajinami eurozóny existujú citeľné rozdiely v ekonomickej výkonnosti a zadlžení," myslí si Merkelová.

Nemecko prispieva do záchrannej virtuálnej sumy najväčším dielom, rovnako ako predtým najväčšou mierou pomohlo pri finančnej injekcii Grécku.

Ratingová agentúra Fitch spočítala, že na financovanie všetkých dlhov a pôžičiek by európske vlády potrebovali 2,2 bilióna eur, teda pätinu tohtoročného HDP celej Európy.

Podľa nového prieskumu Fitch medzi európskymi investormi 70 percent z nich teraz považuje vládne dlhy za najväčšie riziko na kontinente.

Do dlhovej pasce spadlo Grécko, ale ďalšie štáty eurozóny na tom - pokiaľ ide o zadlženie - nie sú oveľa lepšie: Taliansko, Portugalsko, Španielsko, ale napríklad aj Británia, budú musieť siahnuť k radikálnym úsporným programom.

Španielska a portugalská vláda oznámili plán úspor už minulý týždeň, okamžite sa proti nim zdvihla vlna odporu. S gréckymi úsporami majú totiž jedno spoločné: znížia príjmy väčšiny obyvateľov.

Porastú dane, zmrazia sa mzdy, prestanú sa zvyšovať penzie a naopak porastie vek pre odchod do dôchodku. Eurozóna zatiaľ prehráva ďalšiu časť boja so Spojenými štátmi a Áziou.

Zatiaľ čo USA či Čína sa spamätávajú z najväčšej recesie od 30. rokov minulého storočia relatívne úspešne, prognózy rastu európskych ekonomík sú veľmi opatrné.

Európske štáty nemajú pred sebou perspektívu rýchleho rastu HDP, teda ani z čoho splácať veľké zadlženie minulých rokov. "Dlhová kríza bude zrejme pokračovať a monetárna unia bude musieť prejsť rekonštrukciou, aby došlo k opätovnému zavedeniu kolektivnej fiškálnej disciplíny," uviedol ekonóm Wyplosz.

Dakujeme za SMERu a spol za 9 mld, ktore budeme musiet zaplatit z nasich dani za NASE statne podniky. Vacsina penazi presustrovanych do vreciek managementu a vladnych politikov.

Dotacia to isti.... :)