Pojmy ako trvalá udržateľnosť, biodiverzita, ekosystém, zachovalé kultúrne a technické pamiatky a nedotknutá príroda, to sú výrazy, ktoré sa v jeho svete nevyskytujú.
Keď Boris Kollár zatúži po neporušenej prírode, romantických výhľadoch na historické stavby a služby na úrovni, naštartuje jachtu, limuzínu, lietadlo a jednoducho sa presunie tam, kde všetku tú romantiku dostane – do zahraničia. Tam, kde už dávno pochopili, že vidiek nezachráni ťažba a výsadba nových stromov. Že drevorubač môže byť dobrým správcom chráneného lesa a pokojne aj dobrým hotelierom a že zdravý les znamená viac ako pár kamiónov mŕtveho dreva.
Prototypom vidiečana je však pre Borisa Kollára chlap v maskáčoch alebo v montérkach so základným vzdelaním, ktorý celý život zvážal drevo a nevie si predstaviť iný život. Boris Kollár týmto ľuďom ani nehovorí, že by mohli zvládnuť aj viac, že by mohli zarábať viac, žiť inak, že sa to dá, že v okolitých krajinách to funguje.