Naše obmedzené chápanie dokonalosti môže byť to čo nám bráni pochopiť.
Tento vesmír nie je dokonalý v zmysle ako to chápeš ak by bol ako by sa mohol vyvíjať? Je nedokonalý ale v tej nedokonalosti je dokonalý. Boh si dovolil vteľovať sa do nedokonalého stvorenia a tak prežívame strach, nenávisť..., Boh v nás to prežíva a učí sa z toho a tak sa môže vyvíjať. Postupne ako nadobudneme skúsenosti ako si prežijeme to nedokonalé sa vývojom dostaneme ďalej a tieto emócie napríklad už nebudú potrebné. My v ďalších vteleniach(postupne) už nebudeme musieť tieto emócie prežívať pretože naše skutky, myslenie, prežívanie budú smerovať k láske pretože už budeme vedieť, že to je správne ako sa tomu práve učíme a naučíme.


