Minister školstva Gröhling mal pochybne získať vysokoškolský titul
90-te roky. Zatváranie fabrík, tunelovanie štátnych podnikov, vysoká nezamestnanosť, pričom medzi nezamestnanými bolo aj množstvo kvalitných vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
A tak si firmy mohli medzi uchádzačmi vyberať a klásť kritériá, medzi ktoré patrila aj požiadavka VŠ vzdelania. A to často aj na pracovné pozície, ktoré predtým vykonávali stredoškoláci a zvládali aj ľavou zadnou. Tento nový trend začala preberať aj štátna a verejná správa. Ak niekto nemal nejaký VŠ titul tak sa na slušné zamestnanie vo firme, alebo v štátnej správe nechytal, bez ohľadu na to, či by sa pracovná pozícia dala zvládnuť aj s maturitou.
Týmto tu vznikol enormný dopyt po VŠ vzdelaní. Žijeme v kapitalizme, kde keď je dopyt, tak skôr alebo neskôr vznikne aj ponuka. A tak sa začali zakladať tucty vysokých škôl, ktoré na tento dopyt reagovali. Výsledkom ale nebola zvýšená úroveň VŠ vzdelávania, ale jeho pokles.