Sú to úvahy kvôli deflácii. Samozrejme, tie peniaze ak by sa ocitli na trhu s tovarmi, spôsobili by infláciu. kedže však ale zadlženosť obyvateľstva je veľká, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by sa väčšina tých penazí ocitla na účtoch bánk.
Sú to úvahy kvôli deflácii. Samozrejme, tie peniaze ak by sa ocitli na trhu s tovarmi, spôsobili by infláciu. kedže však ale zadlženosť obyvateľstva je veľká, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by sa väčšina tých penazí ocitla na účtoch bánk.
"v celkovej výške 129,89 mil. eur, z toho z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka 97 mil. eur."
Myslím, že toto sa týka skôr veľkých agropodnikov, ako obyvateľstva žijúceho na vidieku.
Mám dojem, že v prípade maličkého grécka hovoril inak. Ale pravdupovediac, on rozpráva v súlade so záujmami nemeckého kapitálu. Na britoch si asi nemecký kapitál veľa nevrzne, a preto by mu taký Brexit ani nevadil, na rozdiel od grékov, kde by bol Grexit výrazne znížil nemecké kapitálové príjmy. Tak preto asi ta rozdielnosť jeho názorov.
V každom prípade to tvoja otázka naznačovala. Ak som sa v prchkosti mýlil, tak sa ospravedlnujem. Napr. ja ako živnostník, aj ked som platil, a peniaze na účet soc.poist. nabehli, mi napriek tomu evidovali neuhradené odvody aj s penálmi. Išlo o chybu so zle napísaným variabilným symbolom. takže aj napriek zaplateniu a obdržaniu penazí môže poisťovna evidovať, že odvody za isté obdobie neboli uhradené, aj ked boli. Preto je lepšie sa pre istotu spýtať.
By som bol zvedavý, aký je pomer penazí politikov v danových rajoch k pomeru k tým peniazom v danových rajoch, ktoré tam majú firmy, ktorým dávajú politici zarobiť na verejných zdrojoch.
Mikloš s Kaníkom narobili veľa zla. Oni nastavili parametre ekonomiky podľa uspešných regionov. Ale v oblastiach, kde živnostníci fungujú v prostredí vysokej nezamestnanosti, kde väčšina obyvateľov žije zo so. dávky a podpory v nezamestnanosti a kúpyschopnosť obyvateľstva je prakticky nulová nie sú schopní ani prežiť, nieto ešte aby sa rozvíjali. Hovorí sa tomu, skapal pes. Kto môže, uteká za prácou do zahraničia. Zial, Fico, vobec nič nezmenil na tom, ako to Mikloš s Kaníkom nastavili.
"tu ani tak nejde o to, že zamestnávatelia chcú tých zamestnancov holiť o odvody, paradoxne"
Ešte v časoch, ked som bol živnostník a neexistovala rovná dan, a namiesto nej bola progresívna dan, tak pre mna, ako zamestnávateľa zamestnávať na čierno bolo o držku, neoplatilo sa. Progresívna dan sa o to postarala. Lebo mi narástol základ dane kvôli neodpísaniu mzdových nákladov, tak som sa nedoplatil dane z príjmu kvôli progresivite. Až zavedenie rovnej dane spôsobilo, že v istých prípadoch sa zamestnávanie na čierno už pre zamestnávateľa začalo vyplácať. Zvýšený základ dane totiž už nezvyšovalo danovú szadzbu. Samozrejme, týkalo sa to živnostníkov. U právnických osôb neviem.
"V tomto sa ale mýliš, neexistuje žiadne "právo si privyrobiť"."
Tak si prečítaj základnú listinu ľudských práv, ktorej signatárom je aj Slovensko a je aj súčasťou nášho právneho poriadku. Právo na dôstojný život. Preto existuje právo privyrobiť si, aj ked si myslíš opak. Nikomu nemožno brániť zabezpečiť si dôstojný život.
Tvoja otázka naznačuje, že si občan, ktorého zdroj príjmu sú verejné financie.
Už 70-ich rokov nastalo výrazné zlepšenie. V tých časoch som sa ako stredoškolák ponevieral s kamarátmi po Bratislave. Vreckové, čo som dostal od rodičov stačilo, aby som raz-dvakrát do týždna navštívil zopár krčiem (pivo desina v krčme stavbár stálo 0,70 Korún), aj si dal večeru niekde v reštaurácii, zašiel do kina a aj na cigarety ostalo. 20-25 Korún na to bohate stačilo, aby som si z času na čas takto vyhodil z kopýtka. A pritom rodičia, od ktorých som vreckové dostal, boli obyčajný robotníci. Gorbačov nastúpil až v 1985.
Minimálna spotrebná dan je 91,-Eur/1000 ks.
Takto sa to ráta:
percentuálna časť: 3,12 eur x 23 % (daná zákonom č. 106/2004 Z. z.) = 0,7176 eur
špecifická časť: 59,50 eur/1 000 kusov (daná zákonom č. 106/2004 Z. z.) → 0,05950 eur/1 kus; 0,05950 eur x 20 = 1,19 eur
súčet špecifickej a percentuálnej časti kombinovanej sadzby dane: 0,7176 + 1,19 = 1,9076 eur
Ak štát nebude chcieť, aby 90% percent obyvateľstva živorilo, tak to bude musieť spraviť. Ak nie teraz, tak v dalekej budúcnosti. Iná cesta nie je. Pokiaľ však štát dokáže udržať obyvateľstvo na uzde, tak mu je to vlastne jedno.
Na národnú hrdosť treba peniaze. Takýto luxus si môže dovoliť nemec hoci aj zo svojej sociálnej dávky, ale nie ja zo svojho slovenského platu. A žiaľ, môže si to dovoliť aj vdaka mne.
Viem o takýchto praktikách. Poznám predajcu zeleninára, ktorý zeleninu, či ovocie kupuje z kamionu, ktorý doviezol tovar zo zahraničia. Ale nerobil by to, ak by mu miestni vedeli ponúknuť nižšiu cenu. Miestny sedliaci ale nevedia dať nižšiu cenu, lebo náklady. Pomohli by jedine dotácie pre malé rodinné farmy do istej výmery. Dotácie malým pekárnam, mliekarnam, dedinským chovateľom kráv, hydiny a pod. Stát však dotáciami uprednostnuje veľké agropodniky a investičnými stimulmi veľké firmy. V poľnohospodárská politika nemá program, ktorý by mal snahu rozhýbať ekonomiku ľudí, žijúcich na dedinách. Malý pestovatelia a chovatelia narážajú na vysoké náklady, hlavne čo sa týka cien zavlažovania, osív, krmív, energií. To je prvý problém. Druhý problém je výkup. V 93-om fungovali zvyšky organizácii (pozostatky zo socíku), vykonávajúce výkup ovocia a zeleniny od malopestovateľov. Už neexistujú. A tak peniaze vytvorené na Slovensku posielame do zahraničia aby sme mali potraviny v obchodoch.
Všetko má priamu súvislosť na kvalitu služieb a života. napr. je malé mestečko a pre obyvateľov mestečka je jediným zdrojom príjmu mzda zarobená vo fabrike. Zarobené peniaze, ktoré obyvateľstvo utrži následne odchádza z mestečka preč, ľudia ich utratia na základné potreby v miestnych reťazcoch. Je jasné, že už žiadne prostriedky na rozvoj miestnej ekonomiky neostanú. Ak by tie peniaze ľudia neutratili v reťazcoch, ale nakupovali zeleninu, pečivo, mlieko a pod. od miestnych farmárov, výrobcov a predajcov. Tie peniaze by ostali na mieste a generovali další príjem miestnym firmám, živnostníkom, tí by mali viac prostriedkov na investície aj na zvyšovanie platov svojim zamestnancom, prípadne vytvárali nové pracovné miesta. Obchodná bilancia obyvateľov mestečka je ale v mínuse.
Státu je to jedno, či 20% DPH dostane od reťazca, alebo od miestnych firiem, štát svoje peniaze tak-či onak dostane. Pre rozvoj miestnych služieb a rozvoj kvality života v danom regione to jedno ale nie je.
"Proste niekde to smetie co vyrabaju na zapade chcu niekde vyvazat, rusi uz tie extrementy zrat nechcu."
Obchodné saldo s potravinami podľa článku je 1,1 miliardy Eur. A teraz si predstav, že by tie peniaze neodchádzali do zahraničia ale obdržali by ich malé rodinné firmy produkujúce služby a tovar ma domáci trh, malí farmári, živnostníci atd. a chvíľu by sa točili v Slovenskej ekonomike. Tieto peniaze ale odchádzajú do zahraničia, a tak stimulujú ekonomiku Holandska, Nemecka a pod. Situácia je ale oveľa horšia a tých miliard odchádza viac, lebo tu článok píše iba o potravinách priamo dovezených. Existujú ale aj potraviny, ktoré zahraničné firmy vyrábajú v prevádzkach, ktoré si zriadili tu na Slovensku, a ktoré boli vlastne zriadené za účelom dalšieho vyvozu penazí zo Slovenska. Tie potom samozrejme miesto ekonomiky Slovenska stimulujú ekonomiku štátu, kam tie peniaze odídu.
Aby sa divé zvery v cirkuse niečo naučili, tak sa zvykla používať metoda "Cukor a bič". Výsledky sa zvykli dostaviť, ak sa táto metoda aplikuje vhodným spôsobom.
Skoda, že o týchto veciach nevieš viac. Matovič má pravdu. Pozri môj príspevok nižšie.
"Podnik chce investovať do výroby recyklovaného kartónového vlnitého papiera zhruba 310 mil. eur. "
Daná technologia existuje. V Stúrove. Je nevyužitá a stojí, lebo nový ĺrsky vlastník Kappa (predtým Juhoslovenské celulozky a papierne) ktorý kúpil akcie, prevádzku zavrel a roborníkov prepustil. Cca 325 ľudí. Vtedajší minister Jahnátek sa o tom aj vyjadril: Podporu, formou danovej úľavy musí firma vrátiť.
Tu je článok z tej doby: http://www.24hod.sk/zastavenie-vyroby-v-smur…
Máte pravdu. Kaddafiho slová sa naplnaju. Mysleli sme si, že len tára, že mu ide len o zachovanie svojej moci v Lýbii, ked hovoril o Al-Kajde a o islamizácii Afriky. Tak sme mu spravili bezletovú zonu a poslali na neho stíhačky, aby sa nemohol brániť proti útokom islamistov. Tí sa následne presunuli do Sýrie a Iraku a dnes ich stúpenci ohrozujú EU.
Odporúčame