Fyzická príprava v príjmači bola náročná ale kto trochu športoval predtým, tak až tak veľký problém nemal. U nás to bolo tak, že po prísahe sme boli pridelení do družstiev podľa vojenskej odbornosti, kde veliteľ družstva bol mazák samozrejme ale úloha bola, že nás museli naučiť vojenskú odbornosť, aby sme ich po odchode do civilu zastúpili. Takže to nebola šikana klasická ale pokiaľ bol niekto hlúpejší tak dostával do tela. Mne to išlo dobre, tak ma môj veliteľ v podstate chránil, pretože na mne boli aj jeho povinnosti a on mal veget. Takže tá šikana spočívala skôr v zneužívaní, napríklad ma nevymenil načas, alebo namiesto spánku som musel ísť na ranný nástup či PŠM, čo bolo povinné aj pre nepretržite slúžiacich. Takže tvrdú vojnu som mal tak tri mesiace a keď ste zvládli svoju odbornosť, tak už vás brali vážne aj dôstojníci-technici, lebo aj oni boli závislí na nás.


